BOŽIE MENO

PREZÝVKA HOSPODIN

Boží nepriateľ sa snažil ľudí oklamať zámenou Božieho mena za kadejaké prezývky. Keďže v našich prekladoch Biblie sa nachádza názov Hospodin_[1], zvykli sme si na túto prezývku a naše podvedomie jej priraďuje posvätnú úctu. Ak teda poviem pravdu – že slovo Hospodin je nechutná prezývka Boha – naše podvedomie okamžite zapracuje a búri sa proti takémuto tvrdeniu. Takto došlo postupne k prevrátenému postoju celého kresťanstva voči Božiemu menu.

Väčšina kresťanov si ctí prezývku Boha a skutočné meno Boha sa im bridí.

Ale tí, ktorí sú Božími deťmi, musia si uvedomiť, že prezývka Boha je urážkou nielen jeho samotného, ale aj jeho dietok! Faktom je, že dieťa nikdy nenazýva svojho otca jeho menom, lebo mu smie povedať otec. Ale faktom je tiež, že dieťa pozná meno svojho otca, hlási sa k nemu a má právo nosiť ho. Takže všetci, ktorí sú Božími deťmi a hlásia sa k tomu, že ich OTEC je Boh, majú právo vedieť, že je to Boh JeHoVaH! Ale Božie deti majú aj svoje povinnosti! Jednou z nich je postaviť sa k Božiemu menu zodpovedne, lebo raz to meno budú nosiť.

A nebude viacej ničoho zlorečeného,

a trón Boží a Baránkov bude v ňom,

a jeho sluhovia mu budú svätoslúžiť

a budú vidieť jeho tvár,

a jeho meno bude na ich čelách.

(Zj 22:3-4)

A čo ty?

Koho meno budeš mať na čele ty ?

Budeš chcieť mať na čele Božie meno,

ak ho dnes nechceš ani počuť?

NEURÁŽAJÚCA PREZÝVKA

Predstavme si napríklad prekrásnu monografiu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Niekto by vydal túto knihu druhý raz, ibaže všade, kde bolo meno Milan Rastislav Štefánik, dal vytlačiť prezývku Bubo Grgislav Ogrgáň. Nový čitateľ by sa nedozvedel, o kom tá kniha v skutočnosti je, ale tí, ktorí poznali pôvodnú verziu, by nikdy taký podvrh neprijali. A čo by asi urobili príbuzní Štefánika? – Určite by to dali na súd … Boh nefiguruje na svetských súdoch a predovšetkým netrestá hneď. Je dlho zhovievajúci. Ale raz súd zasadne. Súd bude! Napriek tejto výstrahe nejeden kresťan zvažuje, či je urážkou prezývať Boha dôstojnými prezývkami. Lebo v našej ukážke je uvedená nechutná prezývka, ale prezývky v Biblii sú slušné a dôstojné. Uvádzam teda náš príklad ešte raz, tentokrát s dôstojnými prezývkami zo slovenských prekladov Biblie: namiesto Milan Rastislav Štefánik dáme dôstojnú prezývku Pán Gazda Hospodin. A normálny človek sa spýta, načo je to dobré. Prečo namiesto skutočného mena musíme použiť prezývku. Nie je to prevrátenosť?

Mnohí raz budú hľadať bránu, s nápisom »HOSPODIN«.

Ale márne, lebo takej brány niet! Kam potom pôjdu?

LOŽ V BIBLIÁCH

V SZ je Božie meno vymazané vyše 6800 ráz a vyše 6800 ráz je nahradené prezývkou. V slovenských prekladoch je Božie meno nahradené prezývkou HOSPODIN alebo PÁN. Takú urážku Boh nenechá bez trestu. Ale nejde tu len o urážku. Prekladatelia vedome vložili do Božieho slova lož! Zásah prekladateľov spôsobil, že preklady Božieho slova podávajú lož !

Je to silné ? Nuž, uveďme si taký príklad:

Ja Hospodin, to je moje meno, a nedám inému svojej slávy ani rytinám svojej chvály. (Iz 42:8)

Iný príklad:

No, ten, ktorý učinil Plejady a Oriona, ktorý obracia tôňu smrti na ráno a deň zatemňuje na noc, ktorý privoláva vody mora a vylieva ich na tvár zeme, Hospodin je jeho meno! (Ám 5:8)

Je to pravda? Je Božie meno HOSPODIN? Keby to boli pravdivé verše, tak by aj v iných jazykoch bolo meno Hospodin. Ale v nemčine je HERR, v angličtine LORD, v latinčine DOMINUS, atď.

Neexistuje » dôstojná « prezývka Boha.

Každá prezývka v Biblii pôsobí ako urážka Boha

a hrozná lož!

Tajomné slová

Teológovia tvrdia, že Boh sa predstavil ako SOM, KTORÝ SOM – teda nie JHVH. Podkladom pre toto tvrdenie je verš Ex 3:14, kde sú štyri slová napísané veľkými písmenami (verzálkou) – temer vo všetkých prekladoch do národných jazykov. Lenže hebrejčina nepozná veľké písmená, a to ani na začiatku slova, ani na začiatku vety!

V hebrejskom texte nič nie je písané veľkými písmenami!

Čiže štyri slová, napí­sané veľkými písmenami, sú zámernou nepresnos­ťou, ktorej sa dopustili skoro všetci prekladatelia Biblie do národných jazykov.

Teraz si pozorne prečítajme verše Ex 3:13-15:

¹³ A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem? ¹⁴ A Bôh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma poslal k vám. ¹⁵ A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Hospodin, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie. (Ex 3:13-15)

Redakčná úprava v 14. verši – SOM, KTORÝ SOM – mala za cieľ upriamiť pozornosť na slová, ktoré nie sú Božím menom a používajú sa v bežnej hovorovej reči. Je to preto, aby sa odvrátila pozornosť čitateľa od Božieho mena, ktoré je uvedené v 15. verši!

Pozrime si teraz tie isté verše bez dotyčnej redakčnej úpravy, avšak tučnými písmenami označíme miesto, kde sa nachádza Božie meno.

¹³ A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem? ¹⁴ A Bôh riekol Mojžišovi: som, ktorý som. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: som ma poslal k vám. ¹⁵ A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Hospodin, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie. (Ex 3:13-15)

V tejto chvíli vidieť na prvý pohľad, kde sa Božie meno nachádza. Stačí odstrániť prezývku Hospodin a verš sa stane pravdivým a zrozumiteľným. Je zaujímavé, že nikde inde v celej Biblii niet miesta, kde by takýto chybný redakčný zásah urobili skoro všetci prekladatelia Biblie.

Význam tajomných slov

Slová SOM, KTORÝ SOM znejú v hebrejčine HaJaH AŠeR HaJaH (eH^eJeH AŠeR eH^eJeH). V hebrejskom_[1] slovníku je uvedený nasledovný význam týchto slov:

str. 18, Nr. 224 ašer = ktorý (počet výskytov 5503)

str. 46, Nr. 559 hajah = byť, stať sa (počet výskytov 3576)

Keby teda tie slová neboli písané veľkými písmenami, nikomu by nenapadlo pristaviť sa pri nich ako pri Božom mene. Každé z týchto slov sa nachádza v Biblii niekoľko tisíckrát a vždy je preložené tak, aby tomu čitateľ rozumel.

Gramatický problém prekladu

Slová SOM, KTORÝ SOM sú zámerne chybným prekladom. Hebrejčina totiž nepozná slovo SOM. Všimnime si nasledovný verš, v ktorom je slovo »som« napísané iným typom písmen, čo znamená, že v origináli sa to slovo nenachádza a prekladateľ ho doplnil preto, aby to bolo zrozumiteľné a gramaticky správne pre nás. Ale v hebrejčine toto slovo chýba, napriek tomu, že Boh tu hovorí svoje meno!

A ďalej hovoril Bôh Mojžišovi a riekol mu: Ja som Hospodin! (Ex 6:2)

Teda výraz eH^eJeH AŠeR eH^eJeH sa dá v tomto spojení veľmi ťažko preložiť presne a pritom aj gramaticky správne – hlavne do tých jazykov, v ktorých sa používa pomocné sloveso »byť«. Lebo hebrejčina pomocné sloveso v prítomnom čase nepotrebuje a budúci i minulý čas tvorí trošku inak, ako sme zvyknutí v bežných európskych jazykoch.

Významový problém prekladu

Uvedené slová sú aj obsahovo ťažko preložiteľné. Dávajú vysvetlenie, ktoré Mojžiš potreboval počuť pri stretnutí s Bohom. Vieme, že ho vychovala jeho hebrejská matka a keď odrástlo dieťa, prevzala ho faraónova dcéra. Mojžiš sa zrejme už ako dieťa dopočul, že pochádza z národa, ktorý si vyvolil Boh. Ale žil na dvore faraóna, kde bolo mnohobožstvo. Nejeden faraón sa prehlásil za boha a napriek tomu, že zomrel, bol aj naďalej považovaný za božstvo. Teda v egyptskom náboženskom poňatí bolo bežné, že bohom bol mŕtvy faraón.

Vznikali kulty nových bohov a kulty starých bohov zanikali, napriek tomu, že egyptskí kňazi sa sna­žili udržať ich aspoň v kamenných monumentoch. A Mojžiš zrazu stojí pred skutočným živým Bohom v dobe, keď uplynulo už pár storočí od zmluvy Boha s Abrahámom. Aby sa Mojžiš nedomnieval, že ide o boha egyptského typu, Boh mu oznamuje svoju principiálnu podstatu skôr, ako svoje meno.

Som ten, ktorý bol a ktorý stále je.

Takto povieš synom Izraelovým:

Ten, ktorý existuje stále,

ten ma poslal k vám.

Takže správa v Ex 3:13-15 vyzerá nasledovne:

¹³ A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem? ¹⁴ A Bôh riekol Mojžišovi: [Ja som ten, ktorý bol a ktorý stále je.] A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: [Ten, ktorý existuje stále, ten ma poslal k vám.] ¹⁵ A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: JeHoVaH, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie. (Ex 3:13-15)

(V našej ukážke sú tučnými a prekladanými písmenami zvýraznené tie slová, ktoré upozorňujú na podstatu ukážky. Do bežného biblického textu však takéto zvýrazňovanie nepatrí.)

Ak prekladatelia Biblie prestanú jeden od druhého bezmyšlienkovite opisovať tie tri »tajomné« slová, ktoré nie sú Božím menom, určite sa im podarí preložiť ich zrozumiteľne a pritom aj presne. Pokiaľ by však niekomu nevyhovovalo uvedené pretlmočenie princípu večného Božieho bytia a večného Božieho trvania, tak vďaka Bohu máme ten zaručene správny preklad, ktorý podáva v NZ nasledovný text:

⁴ Ján siedmim sborom, ktoré sú v Ázii:

milosť vám a pokoj

od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý prijde,

a od siedmich duchov, ktorí sú pred jeho trónom,

⁵ a od Ježiša Krista

(Zj 1:4-5a)

Slová eH^eJeH   AŠeR   eH^eJeH

oznamujú

princíp večnej Božej existencie

a slová v 15. verši

oznamujú

meno Boha JeHoVaH.