Warning: include() [function.include]: open_basedir restriction in effect. File(/usr/share/pear/php-utf8/utf8.inc) is not within the allowed path(s): (/tmp:/usr/share/php:/usr/local/lib/php/pear:/etc/apache2/scripts:/usr/local/etc/apache22/scripts:/home/html/dobreslovo.sk) in /home/html/dobreslovo.sk/dobreslovo.sk/data/wp-content/plugins/wpaudio-mp3-player/wpaudio.php on line 245
 Krst | Dobré Slovo

6 – Krst

Dušan Seberíni:

BIBLICKÝ KRST

 

Na všetkých miestach v NZ,

kde sa nachádza v slovenských prekladoch slovo krst,

v gréckych rukopisoch je slovo baptizma.

Grécke slovo baptizma znamená

p o n o r e n i e .

ČO KRST ZNAMENÁ A AKÝ MÁ VÝZNAM

1.  Je to akt poslušnosti Božiemu slovu – pre novoobrátených kresťanov:

Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. {Mk 16:16}

2.  Je to akt poslušnosti voči príkazu Ježiša Krista – pre zvestovateľov Božieho slova:

Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ {Mt 28:18–20}

3.  Je to znamenie odpustenia hriechov:

Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ {Sk 2:38}

4.  Je to viditeľné svedectvo o neviditeľnej – vnútornej – zmene:

Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. {Gal 3:27}

5.  Je to symbol smrti a pochovania starého človeka:

Alebo neviete, že všetci, čo sme pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme pokrstení? Krstom sme teda s ním pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. {Rim 6:3–4}

S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. {Kol 2:12}

6.  Je to cesta vstupu do obecenstva Božieho ľudu:

Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. {Sk 2:41–42}

KTO MÔŽE BYŤ POKRSTENÝ ?

V tomto je Božie slovo jednoznačné.

¨  Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.{Mk 16:16}

¨  Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. {Sk 2:38}

Pokrstený môže byť ten, kto uveril a urobil pokánie.

AKÝ MÁ BYŤ BIBLICKÝ KRST

¨  To nám oznamuje sám Pán Ježiš svojím posledným príkazom: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. {Mt 28:19}

¨  Všade v NZ, kde sa nachádza v slovenských prekladoch slovo krst, v pôvodine gréckych rukopisov je slovo „baptizma“. Grécke slovo „baptizma“ znamená ponorenie. K tomu nie je potrebné nič dodávať.

Krst podľa Božieho slova je krst ponorením, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

KEDY MÁ BYŤ ČLOVEK POKRSTENÝ ?

Podľa možnosti ihneď ako uverí.

Potvrdzuje to mnoho textov v NZ.

Ale keď uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži i ženy. {Sk 8:12}

V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. {Sk 16:33}

Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ [Filip mu povedal: „Ak veríš z celého srdca, slobodno.“ A on odpovedal: „Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.“] Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. {Sk 8:36–38}

Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: „Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Duch Svätý.“ Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť. Potom prijal pokrm a zosilnel. {Sk 9:17–19}

Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal. {Sk 10:44–48}

V tomto postoji ku krstu sa robí najviac chýb. Stanovujú sa skúšobné a čakacie lehoty, ktoré trvajú niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Niekde krstu predchádzajú prísne teoretické skúšky a ich výsledok je kritériom pre povolenie krstu. Niektoré obecenstvá krstia raz za rok pri príležitosti niektorého sviatku. Inde sa robia z krstu zborové slávnosti. Sú spoločenstvá, ktoré krstia až vtedy, keď sa nazbiera dostatočný počet čakateľov. Uvedené texty však ukazujú, že prvotná cirkev nerobila z krstu okatú slávnosť, ani nečakala na nazbieranie dostatočného počtu adeptov. Apoštoli robili to, čo im nariadil Pán Ježiš! A nám sa nepatrí niečo na tom meniť.

Medzi najzávažnejšie argumenty pre čakaciu dobu na krst patrí obava: „Čo ak ten človek nevytrvá vo viere?“ Alebo: „Čo ak to nemyslí s Bohom vážne a iba sa pretvaruje? Treba ho pár týždňov pozorovať.“ To je ale voči Bohu prejav nedôvery. Ako keby sme neverili, že to všetko vopred dokonale domyslel. A Boh to skutočne dokonale premyslel! Práve preto ustanovil pri jednom krste [ponorení] dve ponorenia – do vody a do Ducha Svätého. Do vody sa môžeš ponoriť, kedy sa ti páči, ale byť vnorený do Ducha Svätého – to je závislé na súhlase toho Ducha. A on vidí do človeka, vidí, v kom čo je. A ak niekto ide ku krstu bez pokánia, nedostane dar Svätého Ducha, ale naopak – platia pre neho slová Jána Krstiteľa: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia!“ {Mt 3:7–8}

Pre nás však znie Ježišov príkaz: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ {Mt 28:19–20}

Ak budeme naplno robiť to, čo nám Pán prikázal, neostane nám času na to, čo od nás nežiada. Skúsme sa teda na Pána Boha plne spoľahnúť a skúmanie, evidenciu i kontrolu nechajme jemu.

KTO MÔŽE KRSTIŤ?

Biblia k tomu nedáva žiadne pokyny. Dá sa povedať, že krstiť môže teoreticky každý. Rozhodne by to však mal byť človek, ktorý je veriaci a už bol pokrstený. Sú na  to tri dôvody.

¨  Apoštoli boli všetci veriaci.

¨  Ak by mal krstiť ten, kto nebol pokrstený, buď nie je veriaci, alebo neposlúchol Božie slovo dajte sa pokrstiť. Pán Ježiš nedal svoje príkazy neveriacim, ani neposlušným.

¨  Ak krstí nepokrstený človek, nie je záruka, že vznikne spoločenstvo Božieho ľudu, založené podľa Božej vôle.

RKC prešla v otázke krstu veľmi zložitú cestu. Od 5. storočia bol krst výsadou biskupov. Ale v 9. storočí sa uvoľnila situácia a odvtedy smeli krstiť aj kňazi. Dnes môže v RKC krstiť každý. Kňaz prednostne, diakon v prípadoch poverenia, katechéta na misijných územiach a v prípade nebezpečia smrti môže krst vykonať hocikto.

V Česku ešte do 13. storočia krstili dospelých ľudí trojitým ponorením. Krstilo sa obyčajne raz za rok – na Bielu sobotu. Krst liatím vody na hlavu bol síce známy, ale používal sa len vo väzniciach a v prípade krstu na smrteľnej posteli. Od 14. storočia sa však stal krst liatím vody pravidlom. [i]

JE MOŽNÉ UZNAŤ KRST VYKONANÝ V INEJ CIRKVI ?

NZ jednoznačne hovorí, že sa môže vykonať len jeden krst: Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. {Ef 4:5} Teda krst bez ohľadu na to, kde sa vykonal a kto bol krstiteľom, je platný! Nech bol vykonaný v ktorejkoľvek cirkvi, denominácii či spoločenstve, je platný! Aby sme správne pochopili uvedený verš, treba si uvedomiť, že krst je spojený výlučne s kresťanstvom. To značí, že jedine NZ stanovuje podmienky pre krst a žiadna iná príručka či vieroučná literatúra nie je oprávnená meniť alebo dopĺňať tieto podmienky! Pretože ich stanovil sám Boh!

Ak nie sú dodržané podmienky krstu v zmysle NZ, tak nejde o krst!

Zhrnutie:

1. Krst podľa Božieho slova je krst ponorením, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Pokrstený môže byť ten, kto uveril a urobil pokánie.

2. Kto už raz bol pokrstený, jeho krst je platný naveky.

3. Krstom nie je:

¨  krst toho, kto v pokání neprejavil ľútosť nad svojimi hriechmi

¨  krst toho, kto vierou neprijal spasenie

¨  krst pokropením alebo pomazaním

¨  krst nemluvniat

¨  krst detí, ktoré nie sú ešte schopné uveriť a zodpovedne sa rozhodnúť pre Ježiša

PREČO MUSEL BYŤ KRST V EFEZE OPAKOVANÝ

Tento príklad je v biblii určite nato, aby upozornil na prípady, keď sa človek cíti byť pokrstený, a pritom to nie je pravda. Pozrime sa na ten text:

Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov a povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali.  {Sk 19:1–6}

Aby sme toto pochopili, treba si povedať, že Jánov krst bol krstom pokánia. Ľudia vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť [ponárať] v rieke Jordán. {Mt 3:6} Ján sám počas krstu hovoril: Ja vás [ponáram] do vody na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude [ponárať] do Ducha Svätého a do ohňa. {Mt 3:11} Jánov krst bol správny a dobrý. Ale bola to iba príprava na prijatie Ježiša Krista. Táto príprava však ešte neznamenala samotné prijatie. Ježiš už žil medzi nimi, ale nepoznali ho. Preto Ján pripravoval cestu pre neho, ale Ján sám tou cestou nebol. Musel prísť Ježiš. A Ján upozorňoval dôrazne na tú skutočnosť, že ten, ktorý po ňom príde, bude [ponárať] do Ducha Svätého.

Zhrnutie:

Dôvod na druhé pokrstenie tu bol jednoznačný, lebo krst Efezanov nebol vykonaný v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

PREČO POKROPENIE ALEBO POMAZANIE NIE JE KRST ?

Pretože to nie je v mene Syna. A ak to nie je v mene Syna, tak to nie je ani v mene Otca, ani v mene Ducha Svätého.

Pán Ježiš predsa zrozumiteľne prikázal: Choďte teda, učte všetky národy a [ponárajte] ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Ak niekto miesto prikázaného ponárania pomazáva alebo pokvapkáva, tak to nie je vyplnenie príkazu Pána Ježiša! Je to svojvoľné prekrúcanie jeho príkazu. Nuž a prekrúcanie jeho príkazu je priečenie sa jeho vôli – a to nijako nemôže byť v jeho mene.

Gréčtina má pre pojem „pokropiť „ výraz „rhantizein“ a pre pojem „pomazať“ výrazy „myrízein“ a „háleífein“. Všetky tri výrazy sa v NZ nachádzajú.

Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným, čo sú ako cudzinci v diaspore v Ponte, Galácii, Kappadócii, Ázii a Bitýnii, ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení [rhantismón] krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti. {1 Pt 1:1–2}

Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali [heleifon] olejom veľa chorých a uzdravovali. {Mk 6:13}

Urobila, čo mohla. Vopred pomazala [myrísai] moje telo na pohreb. {Mk 14:8}

Keby teda Pán Boh bol chcel, aby sa miesto ponárania pomazávalo či pokvapkávalo, jeho syn Ježiš by nám to bol určite tak prikázal. Ak nám Ježiš Kristus zanechal jednoznačný zrozumiteľný príkaz ponárajte, tak to platí len pre tých, ktorí chcú plniť jeho vôľu!

PREČO KRST NEMLUVNIAT NIE JE KRST ?

Lebo

neuverili,

ani nečinili pokánie,

ani sa pre Ježiša nerozhodli.

Rozhodnúť sa pre Ježiša musí byť akt prejavu slobodnej vôle človeka.

O krste detí v NZ nie je nikde zmienka.

ČO AK DIEŤA UMRIE NEPOKRSTENÉ ?

Takým patrí nebeské kráľovstvo.

Veriť, že nepokrstené dieťa je naveky zatratené, je stredoveký nezmysel. Veď sám Ježiš Kristus zaručil, že deti nemajú žiadnu prekážku vojsť do kráľovstva nebeského. Táto záruka sa nachádza v troch evanjeliách – je teda trojnásobne potvrdená samotným Ježišom:

Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ {Mt 19:13–14}

Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ {Mk 10:13–14}

Prinášali k nemu aj nemluvňatá [gr. bréfe], aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti [gr.paidiá] prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!“ {Lk 18:15–16}

Uvedené texty hovoria úplne jasne. Netreba k tomu nič dodávať. A pretože sa aj tu často prekrúca význam týchto jednoduchých viet, originál bol písaný tak, aby sa to spochybniť nedalo. V NZ v gréčtine sa nachádzajú štyri rôzne tvary, ktoré sa do slovenčiny prekladajú len jedným výrazom – deti:

teknion  – dieťa vo všeobecnom význame pre tento príbuzenský vzťah

nepios    – dieťa ako ešte nedospelý človek, ale aj nemluvňa

pedion   – dieťa malé, ale aj bábätko, batoľa, novorodeniatko

bréfos    – dieťa vo význame nemluvňa, batoľa, ale i zárodok

Aby nebolo pochybností, že novonarodené dieťa má otvorenú cestu do kráľovstva nebeského, v Lukášovom evanjeliu sú použité zámerne dve synonymá – pedion a bréfos. To preto, aby bolo jasné, o aké veľké deti tam išlo. Samozrejme, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o malé deti, ale aby sme pochopili význam slova „bréfos“, pomôže nám iný verš, kde je toto slovo použité. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko [bréfos] zavinuté do plienok a uložené v jasliach. {Lk 2:11–12} Teraz vidíme, že Lukáš uvádza dva tvary preto, aby bolo jasné, že sa to týka aj novorodeniatok – bréfos. Ak teda Pán Ježiš prehlásil o nepokrstených nemluvňatách – že takým patrí Božie kráľovstvo, tak je to rozhodne pravda. A kto sa tejto pravde protiví, ten vlastne neverí Ježišovej záruke v Božom slove!

U nás sa zachoval – žiaľ temer až dodnes – stredoveký zákaz kresťanského pohrebu pre nepokrstené deti. Ale kňazi – neznalí Božieho slova – sa tu nezastavili. Nepokrstené deti nielen že nesmeli mať kresťanský pohreb, ale ani nesmeli byť pochovávané v kresťanských cintorínoch. Dodnes sú v mnohých cintorínoch pri plotoch – za hranicou cintorína – detské hrobčeky. Je to smutná pamiatka na stredoveký kresťanský okultizmus. Toto okultné sortovanie cintorínskej pôdy nerobili iba katolíci. Aj niektoré evanjelické cintoríny majú na konci cintorína „areál nesvätej pôdy“, kam zahrabávali nepokrstené deti. Hoci v NZ niet ani náznak pre takéto kruté sortovanie.

Státisíce detských hrobčekov pod plotmi cintorínov ukazujú na hlbokú tragédiu inštitúcie, ktorá nedovoľovala pochovávať nepokrstené nemluvňatá vo svojej „svätej“ cintorínskej pôde. Hoci tá istá inštitúcia pochovávala pod honosné sarkofágy na svojich najsvätejších miestach aj takých smilníkov, ako bol pápež Alexander VI.

AKÉ JE STANOVISKO K BIBLICKÉMU KRSTU ?

Kto chce byť pokrstený biblicky, v zmysle príkazu Pána Ježiša, má na to plné právo i v RKC, pretože RKC biblický krst v súčasnosti už nezakazuje – pripúšťa, ba dokonca odporúča ho. Len realizovať ho zatiaľ nedokáže.

Príručka pre kňazov RKC k vysluhovaniu sviatosti krstu hovorí:

»Krst sa udeľuje obmytím vodou. To sa deje – podľa miestnych zvykov – buď ponorením alebo liatím vody, pričom sa vzýva Najsvätejšia Trojica. Možno právom použiť obidva spôsoby krstu: obrad ponorenia, ktorý lepšie vyjadruje účasť na Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní, alebo obrad liatia krstnou vodou.« [ii]

Kódex kanonického práva uvádza:

Kánon 854: »Krst sa má udeľovať buď ponorením, alebo poliatím pri zachovaní predpisov Konferencie biskupov.«

Kánon 857, §1: »Okrem nevyhnutného prípadu vlastným miestom krstu je kostol alebo kaplnka.«

Vidíme tu, že ten istý kódex síce biblický krst prikazuje, ale súčasne aj veľmi zaujímavým spôsobom znemožňuje. Ak totiž porovnáme kánony 854 a 857, zistíme, že biblický krst ponorením sa môže v RKC vysluhovať len v nevyhnutnom prípade. Lebo krst má byť uskutočnený v kostole či kaplnke, a tam nádrž pre krst ponorením nemajú.

České vydanie knihy „Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu“ má vo vieroučnej konštitúcii Lumen Gentium zaujímavú úpravu prekladu dvoch veršov z NZ: Tímto křestním ponořením do jeho smrti byli jsme spolu s ním zaživa pohřbeni. Neboť jestliže jsme s ním srostli tak, že jsme mu podobní v jeho smrti, budeme mu tak podobní i v jeho zmrtvýchvstání. {Rim 6:4–5} Je to typický príklad postupného návratu k pravde. Autori sa ešte nedokázali zbaviť slova krst a nechať odznieť len správny preklad „ponorenie“. Ak však chceli vysvetliť zrozumiteľne podstatu uvedených veršov, museli tu slovo ponorenie použiť. Preto použili výraz „krstné ponorenie“.

ZÁVER

Nejde tu vôbec o to, aby sme určili, kto je vinný za to, že po celé stáročia sme používali nezrozumiteľné slovo krst. Účelom tohto vysvetlenia je upozornenie

¨  že slovenské slovo krst je skomolenina, ktorej význam nikto nerozumie,

¨  že správny výraz znie ponorenie, a tomu veľmi dobre rozumieme,

¨  že krst je úkon ponorenia do vody a do Ducha Svätého,

¨  že kto chce ostať v tradícii, nebude sa už môcť vyhovoriť, že nepoznal pravdu.

Od veriacich katolíkov záleží, ako dlho potrvá, kým bude biblický krst aj v RKC samozrejmosťou. Ale určite k tomu dôjde v najbližšej dobe!


[i] Knittl P.J.: Promluvy k věřícím i nevěřícím (str. 25)

[ii] Obrady krstu a sobáša, čl. 18/2 a 22 (vydal Spolok sv. Vojtecha Trnava v Cirkevnom nakladateľstve, Bratislava, 1977)

Čítať ďalej