Warning: include() [function.include]: open_basedir restriction in effect. File(/usr/share/pear/php-utf8/utf8.inc) is not within the allowed path(s): (/tmp:/usr/share/php:/usr/local/lib/php/pear:/etc/apache2/scripts:/usr/local/etc/apache22/scripts:/home/html/dobreslovo.sk) in /home/html/dobreslovo.sk/dobreslovo.sk/data/wp-content/plugins/wpaudio-mp3-player/wpaudio.php on line 245
 Sobotenie | Dobré Slovo

07. SOBOTENIE

 

A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. 

 Lebo kto vošiel do jeho pokoja,

aj on si odpočinul od svojich diel

ako Boh od svojich.

 

Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja,

aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti.

(Hebr 4:9–11)

 

 

 

Táto kapitola nie je určená na letmé čítanie!

Táto kapitola nemá informačný charakter.

 

Vzhľadom na to, že v tejto kapitole ide o veľmi náročné exegézy, je potrebné, aby čitateľ tejto kapitoly dokonale poznal celú Bibliu. Biblické citáty budú použité aj z Roháčkovho prekladu, nakoľko preklad RKC je nepresný a jeho nepresnosťou by sa znásobila namáhavosť výkladu.

 

Niektoré časti tejto kapitoly sú len náznaky a poukazujú na neprebádané miesta v biblistike.

 

Iné časti sú len začiatkom úvah a ich cieľom je prelomiť hrádzu nedotknuteľnosti tejto témy – aby sa aj iní odvážili skúmať túto oblasť bez predsudkov voči sobote. Lebo už tým, že sobota je odpočatie JeHoVaHovo, zaslúži si maximálnu pozornosť kresťanskej pospolitosti.

 

Boh však nechce našu pozornosť – Boh chce našu lásku.

 

Tak prosím pre túto kapitolu správny prístup.

Ide o pokus – pokročiť dopredu o kus …

 

 

 

 

 

Sporne preložené verše

 

Účel tohto oddielu nie je kritika, ani nie predkladanie novej doktríny, ani nie boj proti doterajšiemu chápaniu častí Biblie. Účelom tohto oddielu je upozornenie na určité fakty, ktoré doteraz neboli zverejnené, preto ich nepozná väčšina súčasných teológov. Je teda prirodzené, že dotyčné fakty nepozná ani väčšina radových kresťanov.

Ak chcem upozorniť na sporný preklad troch rôznych veršov, týkajúcich sa soboty, je potrebné pritom upozorniť, že korene tohto sporného prekladu sú zapustené vo veľmi dávnej minulosti – v čase vzniku Septuaginty [1]. Ak si pripomenieme fakt, že Septuaginta vznikala v Egypte, tak SZ nám podáva jasné svedectvo, že Egypt bol pre Boží ľud vždy zdrojom problémov.

Sporne preložené verše sú teda dedičstvom zo Septuaginty. Sú to verše Ge 8:22, Ex 5:5 a Ex 12:15. Ale okrem nich je v Biblii ešte  mnoho veršov, v ktorých sa nachádza slovo šábat a je preložené tak, že v prekladoch do národných jazykov je jednoducho neidentifikovateľné!

 

Aby sme pochopili mechanizmus sporného prekladu, musíme si najprv vysvetliť pojem slova protonymum. Do slovenčiny sa tento pojem prekladá ako »prvovýznamové« alebo »prvotnovýznamové« slovo, ale výstižnejší je voľný preklad slovom »prapodstata«.

Protonymum je také slovo, ktorého prvotný význam ostáva nezmenený v každej dobe a spoločensko-politickej formácii. Je to jedno-jednoznačné slovo, a teda nepotrebuje definíciu na objasnenie svojho významu. Je to slovo, ktoré je v každej dobe rovnaké   súčasne významom aj aktuálnosťou.

Uvediem príklady na rozlíšenie významu a aktuálnosti protonyma.

Meno Ján Fazuľa nie je protonymum. Významom nie je ním preto, lebo v Strednej Lehote žije v každom druhom dome Ján Fazuľa a teda pod týmto pojmom je možné si predstaviť dvadsať rôznych ľudí. A toto slovo nemá ani trvalú aktuálnosť, lebo pred 60 rokmi nebol na Slovensku ani jeden Ján Fazuľa a o 30 rokov nemusí byť na Slovensku už ani jeden.

Typickým protonymom je slovo voda. Význam tohto slova je všade na svete rovnaký a aktuálnosť tohto slova je nesporná od stvorenia sveta.

 

Podobným prvovýznamovým slovom je i hebrejský výraz šábat.

Aktuálnosť tohto slova začala pri stvorení sveta siedmeho dňa

 – samotným stvorením šábatu.

 

Význam slova je nemenný na veky vekov, a to z niekoľkých dôvodov.

 

Šabat vyjadruje realitu, že siedmeho dňa Boh odpočíva.

Šabat neznamená odpočinok všeobecne, ale je to špecifická realita

– odpočinok Boha JeHoVaHa.

A preto, že Boh JeHoVaH je len jeden, nemôže existovať viac druhov šábatu.

Boh JeHoVaH je večný a jeho večnosť dáva šábatu atribút večnosti.

 

Z uvedeného vyplýva, že význam slova šábat sa nemôže zmeniť a ani stratiť aktuálnosť. Význam je zrozumiteľný stále, a to bez akejkoľvek potreby obnovy definície.

 

A tu dochádzame právom k otázke, či je to všetko pravda. Či to naozaj platí aj pri slove šábat.

Uvedomujeme si, že v prípade protonyma voda sa nemohlo stať, aby prestalo byť aktuálne, lebo by zanikol samotný život. Ale prípad slova šábat je akoby výnimkou. Význam slova sa stratil, aktuálnosť taktiež a bez definície už pomaly nemožno pobadať pôvodnú obsahovú verziu. Pýtame sa, čím to je?

 

Nuž – v tejto fáze sa nezaobídeme bez vysvetlenia princípu a existencie duchovného sveta.

Princíp a existenciu tohto sveta uviedol do chodu Boh JeHoVaH a aj riadi to Boh JeHoVaH. Ale odporca Boha JeHoVaHa – diabol – by chcel tie najzákladnejšie Božie princípy pretvoriť a prevrátiť. Ibaže Božie dielo je dobré, večné a nemenné. Preto Boh nemusí mať obavy, že by ho diabol vyvrátil zo základov.

To diabol vie a keďže nemôže prevrátiť Božie dielo, snaží sa pretvoriť a prevrátiť myslenie a vnímanie človeka.

Preto útočí na ľudí princípom dobrovoľnosti. Predkladá človeku prevrátené hodnoty a ponúka ich za veľmi výhodných a lákavých podmienok. Podstata diablovej úskočnosti je v tom, že človek sám musí vystrieť ruku po prevrátených hodnotách, ktoré on ponúka. Avšak len čo si človek ponúkanú prevrátenosť prevezme, diabol uskočí a zodpovednosť nesie človek sám. Lebo zatúžil po tom sám, chcel to sám a prevzal to sám. Dobrovoľne.

Je len samozrejmé, že ten, kto prevrátené hodnoty prijme, prestáva mať pôvodné pravé vnímanie. Je to asi tak, ako keby chcel klamár inému človeku dokázať, že masívny kamenný stĺp nestojí, ale leží. Pretože stĺp nevládze zrútiť, nahovorí človeka, aby si ľahol na bok a z tej polohy pozoroval stĺp, pričom mu do uší stále hudie, že on stojí a stĺp leží. Po chvíli ležiaci človek skutočne nadobudne dojem, že je to pravda a navyše je presvedčený, že to vlastne objavil sám. Asi takto pracuje diabol.

Ak sa pýtame, prečo Boh proti tomu nezasiahne, je tu vlastne pôvodný princíp sporu diabla s Bohom. Človek je tvor slobodný a Boh mu dáva v zmysle absolútnej slobody právo rozhodnúť sa aj nesprávne. Toto diabol vie a využíva to ako principiálnu taktiku boja. Keby Boh diabla spútal, diabol by mohol tvrdiť, že Boh vyhráva len preto, že na svoje víťaziace dielo nedopustí skúšku odolnosti. A keby Boh nedovolil diablovi prihovárať sa k človeku, mohol by zase človek tvrdiť, že nie je slobodný, lebo nemá možnosť komunikácie s každým. Preto Boh skúšanie človeka dopúšťa, ale pritom nenecháva človeka samotného.

Od doby Letníc pôsobí na zemi Boží Duch a ochotne zvestuje pravdu, tak ako to Ježiš Kristus zasľúbil.

Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje,   a zvestuje vám, čo má prísť. (J 15:26,16:13)

Výborný príklad princípu slobody ponúka samotná existencia tejto knihy. Svoj obsah ukáže len tým, ktorí ju vezmú do ruky a budú ju čítať.

Kto túto knihu odsunie nabok bez čítania, má právo nedozvedieť sa, čo je v nej!

A práve tak aj Duch svätý ukazuje pravdu len tomu, kto o to stojí. Kto Ducha Svätého odmietne, ten má právo žiť v nevedomosti, v klame a lži a v poslednej fáze zakotviť trvale v blude. Ale má pritom právo vedieť, že Boh mu možnosť výberu pravdy predložil a on pravdu odmietol!

11 A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži 12 a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť. (2 Tes 2:11–12)

A teraz sme pri podstate vysvetlenia protonyma šábat. Toto slovo ostáva stále protonymom. Ale len pre tých, ktorí prijímajú Ducha pravdy. A ten Duch sa určite prihovorí každému, aby v otázke šábatu ponúkol objasnenie pravdy.

Na sklonku obdobia rannej cirkvi – existovali medzi kresťanmi dve skupiny ľudí. Prvú skupinu tvorili tí, ktorí v otázke šábatu stáli na strane pravdy. Druhú skupinu tvorili tí, ktorí dodržiavali nariadenie cisára – svätiť nedeľu. Tých prvých prezývali sabatiáni. Správa z roku 428 AD uvádza, že sabatiánov zatrieďovali medzi nebezpečných sektárov[2], lebo odmietali nariadenie – svätiť nedeľu. Tí , ktorí nedeľu svätili, upravili aj písomné doklady tak, aby ich tieto doklady neobviňovali. Preto slovu šábat priradili rôzne iné významy a pomocou nich pozmenili aj významy určitých veršov v Biblii.

Tu však vyskočí pred nás otázka, ako je možné, že až doteraz nikto takýto podvod nespozoroval. Ak chceme túto otázku pochopiť, môže nám v tom pomôcť príklad inej anomálie. Napríklad otázka krstu.

♦♦♦

Slovo krst je v slovenčine prekladom gréckeho výrazu báptizma, čo znamená ponorenie. Sloveso baptizein znamená ponoriť. Teda už význam slova oznamuje vonkajší úkon obradu. Keď sa však prestal konať obrad ponárania, bolo treba zastrieť pravdu. To sa stalo v latinských prekladoch Biblie tak, že vo význame »pokrstiť« neboli použité latinské výrazy, vyjadrujúce akt ponorenia – hoci latinčina má niekoľko slov, ktoré znamenajú ponorenie. Keby sa bolo použilo v latinskej Biblii vo význame pokrstiť napríklad slovo »mergere«, ťažko by krstiteľ vysvetľoval latinsky hovoriacemu krstencovi, prečo hovorí »ponáram« a pritom krstenca neponára. Preto sa v latinskom preklade Biblie už na sklonku prvotnej cirkvi objavilo slovo baptizare, ktorému bol priradený v latinčine na základe pozmeneného úkonu celkom nový význam. Už nešlo o akt ponorenia, ale o celkový obrad, v ktorom bolo ponorenie nahradené poliatím, respektíve pofŕkaním. A samozrejme, že zmenenému chápaniu boli prispôsobené všetky príručky, učebnice, katechetické pomôcky, ale aj slovníky. A tak dodnes v latinsko-slovenskom slovníku [3] nachádzame:

baptisma, baptizmus      =   krst

baptista                                =   krstiteľ

baptizo                                 =   krstiť

Vidíme, že bežný slovenský záujemca o latinčinu sa zo slovníka pravý význam nedozvie. Lebo slovenské významy uvedených latinských slov už vyjadrujú celkový obrad v pozmenenom chápaní a nie pôvodnú podstatu obradu – ponorenie. Pritom všetky uvedené výrazy sú v slovníku označené hviezdičkou, čo znamená, že v dobe Rímskej ríše latinčina tieto výrazy nepoužívala. Sú to teda rýdzo kresťanské výrazy a ich významy sú tendenčne upravené! Podobne sú upravené učebnice latinčiny aj katechizmy. Nie je to preto, že by autor slovníka chcel úmyselne klamať, ale preto, že aj on sa naučil od svojho učiteľa latinčiny skreslené významy uvedených výrazov. Lebo sa to odovzdávalo v zdeformovanom podaní vyše tisíc rokov. Preto sa ani slovenský rímskokatolícky teológ nemal odkiaľ dozvedieť pravdu, že baptisma znamená ponorenie a baptizein znamená ponárať. – Lebo nepravde boli prispôsobené slovníky aj učebnice…

Ale napriek tomu, že teológovia celé stáročia predkladali falošnú verziu krstného obradu, existovali vždy kresťania, ktorí nielen že hlásali pravdu, ale ju aj prakticky uskutočňovali tým, že krstili ponorením!

♦♦♦

Podobne je to aj s otázkou šábatu.

Študenti, ktorí sa učili hebrejčinu v teologických seminároch, nemohli nájsť v preklade SZ chyby, lebo učebnice i slovníky sú vyše tisíc rokov prispôsobené práve týmto chybám. Všetky učebnice a slovníky! A dokonca výučba sa opiera práve o tieto chyby. Takže študent sa učí hebrejčinu už týmto prevráteným spôsobom. Lebo aj jeho učiteľ sa to tak učil, lebo aj učiteľ učiteľa to tak spoznal. Touto postupnosťou by sme došli až do obdobia na sklonku rannej cirkvi.

Študenti sa učia nasledovne. Slovo šábat znamená »odpočívať« – viď Ge 2:2,3. Ale môže znamenať aj »prestať«, o čom nás presviedča Ex 5:5. A význam prestať môže byť aj so záporom, o čom svedčí Ge 8:22. A v špecifickom význame »odstrániť« je toto slovo použité v Ex 12:15.

Študent si vyučovaciu látku doma zopakuje a usilovný študent si to potvrdí aj zo slovníka. A tak po zložení skúšky z hebrejčiny bude mať v pamäti zafixované možné významy slova šábat tak ako sa to učil. A preto, že slovníky vo všetkých jazykoch hovoria to isté a preklady SZ vo všetkých rečiach majú svorne tie isté chyby, bežný hebrejčinár nemá odkiaľ zistiť, že sa niečo z hebrejčiny naučil nesprávne. Nemá prečo byť nedôverčivý. Nemá dôvod ani pomyslieť, že by niečo malo byť inak …

 

◊◊◊

 

Na prvý pohľad to vyzerá ako začarovaný kruh. Ale naozaj len na prvý pohľad.

 

Chybné preklady vznikali preto, že pri prekladaní bola na prvom mieste gramatika a nie exegéza! A tie chybné preklady doteraz obstáli preto, lebo sa posudzujú výlučne z gramatických aspektov! Ale ak na prvé miesto postavíme exegézu, nutne pri chybnom preklade musíme chybu objaviť. Lebo Biblia má svoje zákonitosti …

 

 

 

EXEGÉZA   Ge 8:22

 

Úvod

Keď som si vypísal podľa slovenskej konkordancie všetky výskyty slova sobota, zistil som, že prvý výskyt tohto slova je až v Ex 16:23 . To by naznačovalo, že sobota bola daná Izraelu a že sa teda týka výlučne Izraela.

Po čase som zistil, že prvý výskyt slovesa šábat je v Ge 2:2–3. Čiže medzi prvým výskytom slovesa šábat v Ge 2:2–3 a ďalším nasledujúcim výskytom podstatného mena v Ex 16:30 je hlboká priepasť mĺkvej prázdnoty. Časove táto priepasť predstavuje 2400 až 2500 rokov, v ktorých ako by Boh na sobotu zabudol.

Zdalo sa mi však nepravdepodobné, že by Boh v priebehu takej dlhej doby zabudol spomenúť svoje odpočívanie, ak to bolo z jeho strany skutočne pravidelnosťou sedemdenného cyklu. Preto som použil Strongovu konkordanciu, ktorá má priradené ku každému slovu číslo – tzv. Strongove čísla. Pomocou nich som si vypísal všetky výskyty hebrejského výrazu šábat – zvlášť v tvare slovesa a zvlášť v tvare podstatného mena. A tak som zistil, že po Ge 2:2,3 je najbližší výskyt slova šábat v Ge 8:22. Ibaže tam som ho našiel preložené výrazom, ktoré má celkom iný význam. Je to výraz »ne-prestať«.

[Boh riekol Noemovi:] Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc. (Ge 8:22)

 

Vlastná exegéza

Verš Ge 8:22 je dôležitým zasľúbením, v ktorom Boh podáva správu o tom, aké zmeny bude prinášať tok času na zemi po potope. Táto správa bola v tom čase veľmi dôležitá, pretože osem ľudí, ktorí potopu prežili, nemalo ani potuchy o zmenách, ktoré následkom potopy nastali v celej vesmírnej sústave. Dnes už o tom vieme podstatne viac ako Noe. Uistenie, ktoré Boh vtedy riekol vo svojom srdci, bolo organickou nadväznosťou na stvorenie, opísané v 1. kapitole knihy Genezis.

Ak podrobne porovnáme správu o stvorení s faktami, ktoré uvádza 8. a 9. kapitola knihy Genezis, zistíme, že  

 

Boh po potope dáva ľudstvu správu o všetkých zmenách,

ktoré vznikli ako dôsledok potopy.

Postupne vymenúva všetko, čo stvoril

a pri každom oznamuje druh zmeny,

ktorú následky potopy vyvolali.

 

To naznačuje, že tu nastal akýsi druhotný »štart ľudstva«. Preto mal Boh dôvod oznámiť ľuďom aj parametre tohto »štartu«. Hlavne kvôli zmenám, ktoré sa bezprostredne týkali človeka. Preto oznámil práve vo verši Ge 8:22 objektívne pôsobiace parametre:

Odteraz, [dokiaľ bude trvať] zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú. (Ge 8:22 – Roháček)

Všimnime si teda niektoré podrobnosti v správe o stvorení a porovnajme ich so správou po potope. Zisťujeme s úžasom, že všetky stvoriteľské dni sú po potope spomenuté, oznámením ich nových atribútov, len oznámenie o siedmom dni chýba. Hoci v hebrejskom origináli sa práve v Ge 8:22 slovo šábat nachádza!

V tabuľke č.4 sú všetky časti z verša Ge 8:22 zvýraznené tónovaním. Tak získavame zaujímavý prehľad.

 

Tabuľka č. 4

 

PREHĽAD ZMIEN PO POTOPE 
Deň Pred potopou  Po potope 
0.  Na počiatku   (Ge 1:1)  Odteraz,     (Ge 8:22)
  stvoril Boh nebo a zem  (Ge 1:1) [dokiaľ bude trvať] zem,  (Ge 8:22)
1. A Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý.  (Ge 1:5) po všetky jej dni  (Ge 8:22)
2. Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami! I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu nebom. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý.  (Ge 1:6–8) Svoju dúhu dávam na oblaku, a bude znamením zmluvy medzi mnou a medzi zemou a bude, keď zaoblačím oblakom nad zemou, že sa ukáže dúha na oblaku a vtedy sa rozpamätám na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami, jako i medzi každou živou dušou v každom tele, a nebude viacej vôd na potopu, aby skazila každé telo.            (Ge 9:12–15)
3. Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš! A stalo sa tak. A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí   (Ge 1:9,13) …vyschli vody z povrchu zeme. Tu odstránil Noe pokrov korába a videl a hľa, už bol oschnul povrch zeme!                                                (Ge 8:13b–14)
4. A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky!  (Ge 1:14) deň a noc, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima  (Ge 8:22)
5. A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode, podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory, podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.  (Ge 1:20–21) Vaša bázeň a váš strach bude na každom zvierati zeme a na každom vtákovi neba; to i so všetkým, čo sa hýbe na zemi, i so všetkými rybami mora je dané do vašej ruky.  (Ge 9:3)
6.

… na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril   (Ge 1:27a)

Boh ich  požehnal a povedal im: Ploďte a množte sa a naplňte zem!  (Ge 1:28)

 Hľa dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! (Ge 1:29)

Na obraz Boží učinil Boh človeka.         (Ge 9:6a)

Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!   (Ge 9:1)

Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny.    (Ge 9:3)

7. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil. (Ge 2:3)               ?!?  neprestanú  ?!?                          (Ge 8:22)

 

V prekladoch SZ sa sloveso šábat prekladá rôzne a často nezrozumiteľne. A práve tabuľka č. 4 dokazuje, že správa o potope je úplná až vtedy, keď sa zodpovie aj otázka odpočívania Boha JeHoVaHa.

Táto otázka by sa mohla zodpovedať napríklad tak, že po potope Boh svoje periodické odpočatie zrušil. Ale správa v Ex 16:23–30 potvrdzuje opak:

Vidzte,že JeHoVaH vám dal sobotu; preto vám dáva v šiesty deň chleba na dva dni. Seďte každý tam, kde ktorý ste. Nech nikto nevychádza v siedmy deň zo svojho miesta. A tak odpočíval ľud siedmeho dňa. (Ex 16:29–30)

Ak teda Boh po potope svoje odpočatie nezrušil a trval na jeho periodickom dodržiavaní každého siedmeho dňa, bolo by nedôsledné, keby to nebol spomenul v správe o zmenách, vyvolaných následkom potopy. Našťastie je tu verš Ge 8:22, ktorý obsahuje uistenie o Božom odpočinku. Len ho treba preložiť správne – bez vplyvu puncovaných univerzitných predpojatostí…

Skúsme si teraz verš Ge 8:22 predostrieť v doslovnom a aj vo voľnom preklade.

 

Doslovný preklad by teda znel nasledovne:

Kým potrvá zem, ne  odpočatie, sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.

 

A voľný preklad by znel:

Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, všetky jej dni a soboty, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neskončia.

 

Takže zrozumiteľný záver tejto úvahy nám podáva Božie slovo v Ge 8:21–22 nasledovne.

A JeHoVaH zavoňal vôňu upokojujúcu a JeHoVaH riekol vo svojom srdci: „Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, ako som učinil. Odteraz zem, všetky jej dni,  o d p o č a t i a , sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc ne-skončia.“

Odteraz zem,

všetky jej dni,

soboty,

sejba a žatva,

studeno a teplo,

leto a zima,

deň a noc

ne-skončia.

 

♦♦♦

 

 

 

EXEGÉZA  Hebr 4:9

 

O texte Hebr 4:9  vykladači písma uvádzajú, že sa to týka čohosi iného. V podstate neopisujú čoho, len iného…

… a tak som si to potom myslel aj ja. – Ale len kým som nezačal robiť túto prácu. Pýtal som sa Pána, čo s týmto textom. A mesiac som si text čítal… A ďalší mesiac som sa Pána pýtal…  Až jedného dňa, ako keď sa na púšti zdvihol oblak pred Božím ľudom, aby sa Boží ľud mohol vydať na cestu, tak i predo mnou začal Duch Svätý naznačovať smer. A ja som sa pohol. …

Tak vznikla táto exegéza.

Aby sme pochopili význam tohto posolstva, musíme prejsť mnohými vysvetľujúcimi textami a vzdať sa predošlých mylných výkladov k tejto stati. Avšak kým nemáme možnosť poznať originál Listu Hebrejom, akékoľvek vysvetľovanie – teda aj toto – je neukončené…

Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme (1 Kor 13:9).

Ako je už spomenuté v úvode knihy, rozdelenie Biblie na kapitoly a verše bolo urobené v stredoveku, je dielom človeka a nie vždy sa podarilo daný text rozdeliť správne. V prípade nášho textu je rozdelenie kapitol urobené veľmi nevhodne, čím skutočný význam zaniká. Z toho dôvodu uvádzam ako podklad k celej stati úsek z dvoch kapitol, keďže tvoria jeden celok. Tento úsek – perikopu – nazveme pre účel tejto knihy „Pozvanie k sobotnému odpočinku“ [1] .

  

Skúmaný text

 

K a p i t o l a   3. 

7 Preto, ako hovorí Duch Svätý: “Dnes, keď počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky 10 štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty.

11 Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja [2663] [2]!”

12 Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 13 ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to »dnes«, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14 Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, 15 ako sa hovorí: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.”

16 Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 17 A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? 18 A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja [2663], ak nie tým, čo neuverili? 19 A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru. (Hebr 3:7–19)

K a p i t o l a   4. 

1 Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja [2663]! 2 Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. 3 A do pokoja [2663] vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: “Ako som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja [2663]!”, hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta.

4 Lebo kdesi povedal o siedmom [1442] dni takto: “V siedmy deň si Boh odpočinul [2664] od všetkých svojich diel.”

5 A tu zasa: “Nevojdú do môjho pokoja [2663]!”

6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7 znova určuje istý deň, »Dnes«, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.” 8 Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja [2664], nehovorilo by sa po tomto o inom dni.

9 A tak ostáva sobotný odpočinok [4520] pre Boží ľud.

10 Lebo kto vošiel do jeho pokoja [2663], aj on si odpočinul [2664] od svojich diel ako Boh od svojich. 11 Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja [2663], aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. (Hebr 4:1–11)

POROVNANIA TEXTOV

 

Uvedená perikopa Hebr 3:7 – 4:11 obsahuje niekoľko citátov zo SZ. Preto skúsme porovnať tento text, uvedený v Liste Hebrejom, s textami zo SZ. Každú časť nášho textu, ktorú svätopisec Listu Hebrejom prevzal zo SZ, porovnáme osobitne s prislúchajúcou časťou v SZ.

 

Porovnanie prvé

  

7 Preto, ako hovorí Duch Svätý: “Dnes, keď počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky 10 štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty. 11 Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja [2663]!” (Hebr 3:7–11)

Tento úsek sa vzťahuje na udalosť, uvedenú v 17. kapitole knihy Exodus. Tam je opísaný »deň pokúšania na púšti« nasledovne.

1 Potom na Pánov rozkaz tiahla celá izraelská pospolitosť po svojich stanoviskách z púšte Sin a utáborila sa v Rafidim, kde nebolo vody na pitie pre ľud. 2 A ľud doliehal na Mojžiša a vravel:„Daj nám vodu na pitie!“ Ale Mojžiš im odvetil:„Prečo sa vadíte so mnou a prečo pokúšate Pána?“ 3 Ale ľud, ktorý tam dychtil po vode, reptal proti Mojžišovi a vravel: „Načo si nás len vyviedol z Egypta?! Vari na to, aby si mňa, moje deti a môj dobytok umoril smädom?“ 4 Tu Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom?! Len trošku a ukameňovali by ma!“ 5 Pán odpovedal Mojžišovi: „Predstúp pred ľud, zober si niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi svoju palicu, ktorou si udieral Níl, a choď! 6 Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela. 7 Potom nazval to miesto Massa a Meríba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Pána, keď vraveli: „Je teda Pán medzi nami alebo nie?“ (Ex 17:1–7)

Opisovaná udalosť sa stala v mieste Rafidím, ktoré potom dostalo mená Massa [3] a Meríba [4], podľa udalosti, ktorá sa tam udiala. V tejto kapitole knihy Exodus je opísané riešenie, ktorým Boh odstránil krízovú situáciu pri táborení, ale nie je tu spomenutá prísaha Boha, tak ako to opisuje svätopisec v Liste Hebrejom! To preto, lebo rozsudok o treste Boh vyniesol až neskôr. Izraelský ľud pokúšal Boha od vyjdenia z Egypta až po vynesenie rozsudku celkom desať ráz a prípad na táborisku Rafidím je v tomto zozname štvrtým pokúšaním.

Po štvrtom pokúšaní je správa v Biblii o putovaní Izraela akoby prerušená a línia rozprávania sleduje Mojžiša, udalosti na vrchu Sinai, stavbu svätyne a prvú bohoslužbu.

Nuž preskočme teraz aj my opisy ďalších reptaní a pozrime si miesto, kde Boh vyniesol rozsudok. Stalo sa tak na púšti Fáran po návrate vyzvedačov zo zasľúbenej zeme. Tam došlo k desiatemu pokúšaniu. Opisuje to 14. kapitola knihy Numeri.

21 Ale ako že ja žijem a ako je isté, že bude celá zem naplnená slávou Hospodinovou, 22 tak isté je, že všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto už desať ráz a neposlúchli môjho hlasu, 23 prisahám, že neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia. (Nu 14:21–23 – Roh)

Tu je vynesený rozsudok nad Izraelom a Boh tu prisahá mladej a strednej generácii, že neuvidia krajinu, ktorú prísahou sľúbil ich otcom. A to je vlastne starozákonný pôvod textu, ktorým svätopisec Listu Hebrejom vstupuje do vysvetľovania určitej podstaty. Poukázaním na určitú situáciu v SZ chce navodiť rovnaký spôsob vnímania pre situáciu súčasnú. Je tu však jedna nepresnosť. Kým v SZ Boh prisahá, že neuvidia zem, ktorú im zasľúbil a kam ich chcel doviesť – NZ uvádza prísahu Boha, že nevojdú do odpočinku! To je taká nepresnosť, že …

Našťastie Biblia je Božie slovo a preto je pravdivá. Nepresnosti podobného typu sú len úsmevnou paletou našich neznalostí Božieho slova. Lebo i táto prísaha sa v SZ nachádza v presne takom znení, ako to opisuje svätopisec Listu Hebrejom. Ibaže ju nenachádzame v knihách Mojžišových, ale v 95. žalme.

8 Čujte dnes jeho hlas: „Nezatvrdzujte svoje srdcia 9 ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli. 10 Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; 11 tí veru moje cesty neznajú. Preto som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja. [odpočinku – Roh.]“ (Ž 95:8–11)

Tu sa treba zastaviť. Práve sme dokázali, že citát v Liste Hebrejom je voľnou interpretáciou 95. žalmu. A hoci tento žalm je len básnickým opisom starozákonnej udalosti, treba priznať, že najstručnejšie a pritom najvýstižnejšie opisuje danú udalosť. Až na spomínaný rozdiel.

Vidíme, že tento text sa týka táborenia v Rafidíme a podľa verzie žalmistu Boh už tu, pri štvrtom pokúšaní, vyniesol určitý rozsudok, ktorý potvrdil svojou prísahou. Ak veríme, že žalmista neprotirečí pisateľovi Mojžišových kníh, iba oznamuje o štipku viac, tak logickým vysvetlením nepresnosti v skúmaných textoch bol cieľ stotožniť vstup do zasľúbenej zeme s určitým druhom odpočinku (v preklade RKC je výraz »pokoj«). Teda vojsť do zasľúbenej zeme a mať pokoj od všetkého strádania… Ibaže…

V tretej kapitole tejto knihy, v stati »Výroky o sobote v SZ« upozorňujem na dva fakty, a síce:

1. fakt – Vo väčšine veršov, kde sa nachádza slovo sobota, nachádza sa i meno Boha. To preto, lebo výlučný vlastník soboty je Boh. Teda vo väčšine veršov sa nachádza typický výraz »sobota Pánova«, respektíve »sobota Hospodinova«.

 2. fakt – V niektorých veršoch je pri slove sobota privlastňovacie prídavné meno. Takéto verše charakterizuje typický výraz »moja sobota«. Treba si však všimnúť, že ani v tomto type veršov Božie meno nechýba! Býva uvedené buď na začiatku, alebo na konci verša, aby bolo jednoznačne jasné, kto je vlastníkom soboty. Napríklad: „Zachovávajte moje soboty. Ja, Pán, som váš Boh!“

Náš prípad je typickým reprezentantom uvedeného druhého faktu. Lebo práve v našich dvoch textoch –  Hebr 3:7–11 a Ž 95:8–11  – je citovaná priama reč Boha nevojdú do  môjho odpočinku. Keby sa jednalo o odpočinok v našom zmysle slova, tak by tam bolo zámeno »ich«. Teda výrok by znel nevojdú do [ich] odpočinku. Ale

ak Boh hovorí nevojdú do môjho odpočinku, tak má na mysli šabbát!

Keby sa hebrejské slovo šabbát prekladalo len jedným slovenským výrazom, tak by v obidvoch porovnávaných textoch bolo napísané

nevojdú do mojej soboty.

Až potiaľto by sa zdalo, že ide len o subjektívnu snahu nájsť za každú cenu texty na rehabilitáciu soboty. Ale máme možnosť ďalšieho porovnania nášho textu.

 

Porovnanie druhé

 

 4 V siedmy deň si Boh odpočinul [2664] od všetkých svojich diel. 5 A tu zasa: “Nevojdú do môjho pokoja [2663]!” (Hebr 4:4b–5)

2 A v siedmy deň odpočíval [07673 – šábat] od všetkých diel, ktoré urobil. 3 I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval [07673 – šábat] od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil. (Ge 2:2–3)

V tomto porovnaní sú veľmi dobrou pomôckou Strongove čísla. Ide o sústavu čísiel, ktorými sú označené všetky slová v Biblii. Každému prvotnému slovu v základnom tvare je priradené jedno číslo a takto je očíslovaná celá Biblia. Týmto spôsobom je možné výborne porovnávať jednotlivé preklady, hľadať slová rovnakého významu a rozlišovať slová rôzneho významu. Táto pomôcka má však aj jeden háčik. Totiž SZ a NZ majú samostatné čísla a prepojenie medzi SZ a NZ pri slovách rovnakého významu je už závislé na ľudskej redakcii. Táto redakcia je mnohokrát založená na predpoklade…

Ale práve náš text umožňuje presné prepojenie slova šábat medzi SZ a NZ, lebo novozákonný text Hebr 4:4 obsahuje citát zo SZ Ge 2:2, v ktorom sa nachádza slovo šábat. Ak je v tomto citáte slovo šábat uvedené pod Strongovým číslom 2664, a ten istý verš v SZ uvádza slovo šábat pod číslom 07673, znamená to, že čísla 07673 a 2664 označujú slovo rovnakého významu – slovo šábat! A teda

2664 = 07673

Tu skúmaný text odhaľuje zámernú prekladateľskú chybu, ktorá je zabudovaná do prekladov Biblie skoro vo všetkých jazykoch už po mnohé stáročia! A tu tiež vidíme, že ani slovenský čitateľ nemal doteraz odkiaľ zistiť, že slová »odpočíval, sobota, siedmy deň, pokoj, sviatočný deň, zdržovať, prestať a odstrániť« sú prekladom toho istého slova Šábat! A mali by teda zákonite vyjadrovať to, čo šábat znamená. Lebo slovo šábat je prvotné – prvovýznamové slovo!

Teda všetky sekundárne a terciárne významy boli slovu šábat priradené dodatočne – pilnými prisluhovačmi nepravdy, alebo zhovievavými nositeľmi ľahostajnosti!

Pri porovnaní textov Hebr 4:4 a Ge 2:2–3 dochádzame k jednoznačnému dôkazu, že ak Strongove čísla 07673 a 2664 označujú to isté slovo, tak text Hebr 4:4 nehovorí od oddychovaní, ani o pokoji! Text Hebr 4:4 hovorí o odpočatí Boha JeHoVaHa. Toto odpočatie má v hebrejčine názov šábat!

 

Porovnanie tretie

 

11 Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja [2663]!” 18 A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja [2663], ak nie tým, čo neuverili? 19 A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru. (Hebr 3:11,18,19)

Prísaha sa týkala vstupu do zeme, čo potvrdzuje nasledovný text :

34 Pán začul hlas vašich rečí a rozhorčený prisahal: 35 »Nik spomedzi tohoto bezbožného pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom! 36 Len Kaleb verne nasledoval Pána.« 37 Aj na mňa sa rozhneval Pán pre vás a povedal: »Ani ty ta nevkročíš. 38 Nunov syn Jozue, ktorý je v tvojich službách, ten ta vkročí; jeho povzbudzuj, lebo on ju rozdelí Izraelu do vlastníctva. (De 1:34–38)

Verše 3:11 a 3:18 opisujú udalosť vstupu Izraelitov do zasľúbenej zeme. Nevošli tam tí, ktorí boli dospelí [5] a neverili. Keďže však ostatní Izraeliti do zasľúbenej zeme vošli a už nebolo viac dodatkov zasľúbenia, že vojdú aj ďalší niekedy inokedy, stať, ktorá je uvedená v NZ sa netýka vstupu do zasľúbenej zeme, ale skutočne niečoho iného! Takže aj slovo odpočinok tu znamená čosi iné ako oddych po dlhej ceste, plnej útrap.

Ak v globálnom zmysle verše 3:11 a 3:18 opisujú vstup do zasľúbenej zeme, samotný výraz »pokoj« tu znamená sobotu! A platí to pre všetky výskyty slova »pokoj«, ktoré majú priradené Strongovo číslo 2663! Dôkazom pre toto tvrdenie je Strongova konkordancia a lexikón.

V porovnaní č. 2 sme si dokázali, že slová v NZ s označením 2664 majú ten istý význam ako slová v SZ s označením 07673. Strongova konkordancia oznamuje, že číslo 07673 označuje hebrejské slovo šábat. Vychádzajúc z tohto poznania, dozvedáme sa v Strongovom lexikóne, že v NZ je pod číslom 2663 grécke slovo katapausis. Slovo katapausis je odvodené od slova katapauo, ktoré sa označuje číslom 2664. Ak je význam slova katapausis odvodený od katapauo, tak rozdiel medzi slovami typu 2663 a 2664 je len v tom, že 2663 označuje podstatné meno a 2664 sloveso. A keďže v hebrejčine slová s označením 07676 predstavujú podstatné meno šabbát a 07673 predstavujú sloveso šábat, vidíme, že gréčtina len kopíruje hebrejskú predlohu. Z toho logicky vyplýva, že

ak  2664 = 07673      tak  2663 = 07676

 

Porovnanie štvrté

 

6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7 znova určuje istý deň, »Dnes«, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.” 8 Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja [2664], nehovorilo by sa po tomto o inom dni. 9 A tak ostáva sobotný odpočinok [4520] pre Boží ľud. 10 Lebo kto vošiel do jeho pokoja [2663], aj on si odpočinul [2664] od svojich diel ako Boh od svojich. 11 Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja [2663], aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. (Hebr 4:6–11)

Tento úsek zdanlivo nemáme s čím porovnať. Ale skutočne len zdanlivo, lebo práve v tomto úseku sa dozvedáme, že autorom 95. žalmu bol kráľ Dávid. V porovnaní č.1 sme uviedli citát druhej polovice dotyčného Dávidovho žalmu, teda tú časť, ktorá sa nachádza v Hebr 3:7–11. Náš výklad by však bol neúplný, keby sme vynechali začiatok tohto žalmu. Lebo ôsmym veršom tohto žalmu kráľ Dávid varuje svoj ľud, aby neodvrhli pozvanie a na príklade z dejín ukazuje, aké následky má odvrhnutie pozvania na základe nevery. Ale práve v prvých siedmych veršoch sa to pozvanie nachádza! Je to pozvanie k oslave Boha!

 

Pozvanie na oslavu Boha     (Žalm 95)  

 

1 Poďte, plesajme v Pánovi,

oslavujme Boha, našu spásu.

2 Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár

a oslavujme ho žalmami.

3 Lebo Pán je veľký Boh

a nad všetkými bohmi veľký kráľ.

4 V jeho moci sú zemské hlbiny

a jemu patria aj nebotyčné štíty.

5 Jeho je more, veď on ho stvoril,

i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky.

6 Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,

kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.

7 Lebo on je náš Boh

a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

8 Čujte dnes jeho hlas: „Nezatvrdzujte svoje srdcia 9 ako v Meríbe, ako v dňoch Massy ba púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli. 10 Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie i povedal som:

  Je to ľud s blúdiacim srdcom; 11 tí veru moje cesty neznajú. Preto som v svojom hneve prisahal:

Nevojdú do môjho pokoja.“

♦    

 

Vidíme, že uvedený žalm je pozvaním k oslave Boha. Tak znie aj podnadpis. A ak je tam slovo dnes, tak tým je daná jeho aktuálnosť – skutočne platí i dnes. Nie zajtra, nie včera, ale dnes!  A to až do doby, kým Boh nezatvorí knihu dejín ľudstva na tejto zemi.

Tento žalm, ktorý napísal kráľ Dávid, čítaval sa v zhromaždeniach vyvoleného národa. A tie boli v sobotu. Nie v piatok, ani v nedeľu, ale v sobotu! V sobotu zaznievalo slovo, ktoré pozývalo k oslave Boha, ale v sobotu zaznievalo aj to slovo, ktoré varovalo pred ignoráciou Božieho odpočinku – soboty.

Svätopisec listu Hebrejom pripodobňuje trvalý vstup do zasľúbenej zeme k trvalému odpočinku s Pánom! Pritom však upozorňuje na to, že nevošli tí, ktorí … neverili. Hoci možnosť mali … Hoci počuli pozvanie, hoci videli Božie skutky vyslobodenia, hoci s Pánom pod jeho vedením do zasľúbenej zeme vykročili.

Taká obdoba platí aj  » d n e s « pre tých, ktorí prijali obeť Ježiša Krista a stali sa tak Božími deťmi. Sú na ceste. Unavení oddychujú – vždy keď príde únava. Neorganizovane, neusporiadane. Preto ich Boh pozýva k spoločnému, pravidelnému, organizovanému odpočinku – každého siedmeho dňa. To pozvanie vyjadril žalmista Dávid slovami:

1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu. 2 Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár a oslavujme ho žalmami. 3 Lebo Pán je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký kráľ. (Ž 95:1–3)

A svätopisec listu Hebrejom to pozvanie pripomenul slovami:

A tak ostáva sobotný odpočinok  pre Boží ľud.

 

VYSVETLENIA

 

Vysvetlenie prvé

 

Ak chceme v perikope  Hebr 3:7 – 4:11  postrehnúť problém chybného prekladu, je potrebné porovnať niekoľko prekladov. Takýto prehľad podáva priložená tabuľka.

 

Tabuľka č. 5 

Výskyt slova šábat v Liste Hebrejom
07673 = 2664
Verš Ge 2:2 Hebr 4:4 Hebr 4:8 Hebr 4:10 Hebr 4:9
Strong. # 07673 2664 2664 2664 4520
Roháček odpočíval odpočinul do odpočinku odpočinul sobotenie
RKC odpočíval odpočinul do pokoja odpočinul odpočinok
ECAV odpočinul odpočinul do odpočinku odpočinul odpočinok
NTG katépausen katépausen katépausen sabbatismós
LXX katépausen
KJV rested did rest rest ceased rest
VULG requievit requievit in requiem requievit sabbatismus
 
07676 = 2663
Verš Hebr 3:11,18 Hebr 4:1,3,5 Hebr 4:10,11 Žalm 95:11
Strong. # 2663 2663 2663 04496
Roháček do  odpočinku do odpočinku do odpočinku do odpočinku
RKC do  pokoja do pokoja do pokoja do pokoja
ECAV do  odpočinku do odpočinku do odpočinku do odpočinku
NTG katápausin katápausin katápausin
LXX katápausín
KJV rest rest rest rest
VULG in requiem in requiem in requiem in requiem
 
                   

 

Komentár k tabuľke:

  

♣ Ak Ge 2:2 a Hebr 4:4 sú obsahom tie isté verše, tak v Hebr 4:4  ide o tú istú vec.

♣ Ak Hebr 4:4 a Hebr 4:10 sú použité tie isté slová, malo by taktiež ísť o ten istý význam aj obsahom.

♣ Ak je vo veršoch Hebr 4:10 a Hebr 4:8 to isté Strongovo číslo, malo by ísť v gréčtine o slová s rovnakým významom.

♣ Ak Hebr 3:11,18 a Hebr 4:1,3,5,10,11 sú v tej istej perikope a majú rovnaké Strongove čísla, malo by sa aj obsahove jednať o to isté.

♦ 

V 4. kapitole sa trikrát nachádza slovo 2664. Ale dvakrát je preložené ako »odpočinul« (V4 a V10) a raz ako »do pokoja« (V8). Tak sa stráca čitateľovi poznanie, že ide o to isté …

 

Vysvetlenie druhé

 

(poznámky k danému biblickému textu)

Slovenský katolícky preklad Biblie, SVÄTÉ PÍSMO starého i nového zákona, vydaného v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda, v Ríme v roku 1995, bol robený z latinského prekladu, ktorý sa volá Vulgáta. Všimneme si teda v tomto vydaní v skúmanej perikope slovo »pokoj«. V latinskej Vulgáte je v dotyčnom texte slovo »requies«. Význam slova requies je pokoj, odpočinok a oddych. Teda ak sa slovo requies preložilo do slovenčiny slovom pokoj, zdá sa, že je to správne. Ale nie je, lebo pri prvých dvoch výskytoch tohto slova – v Ge 2:2,3 – sa slovami requievit a requieverat prekladalo do latinčiny slovo šábat! Z latinčiny do slovenčiny bolo v oboch prípadoch preložené ako »odpočíval«. A keďže vo verši Hebr 4:4 ide vlastne o citovanie verša Ge 2:2, bolo by zvláštne, keby si to slovenskí prekladatelia neboli všimli. Ak použili namiesto »odpočinok« synonymum »pokoj«, prispeli tým k zakrytiu významu, ktorý z kontinuity veršov Ge 2:2–3 a Hebr 4:4 vyplýva. Táto zvláštnosť sa netýka iba slovenských prekladov – majú ju mnohé preklady v rôznych iných jazykoch.

Našťastie v uvedenom slovenskom preklade RKC sú dôležité vysvetlivky. Netvrdia síce priamo, že text bol preložený nesprávne, ale ich obsah to potvrdzuje. Napríklad vysvetlivka k 4. kapitole listu Hebrejom na strane 2515 uvádza:

„1n. Povzbudenie na vytrvalosť pokračuje. Pokoj, o ktorom hovorí Boh ústami Dávida, nie je odpočinok v krajine Kanaán, ale pokoj, odpočinutie v Bohu. Veď Boh v tomto žalme vyhlásil už dávno po tom, ako Izraeliti vošli do kanaánskej krajiny, že tí, čo neuveria, nevojdú do jeho pokoja. Teda zaujatie zasľúbenej zeme Jozuom nie je vstupom do pokoja, o ktorom neskôr hovorí Dávid ako o budúcom.“

Iná vysvetlivka na tej istej strane hovorí k štvrtému a deviatemu veršu štvrtej kapitoly:

Verš 4.: „ »Kdesi«, t.j. Ge 2,2. Boží pokoj je pripravený už od stvorenia sveta, keď si Boh na siedmy deň odpočinul od svojich diel.“

 Verš 9.: „Boží pokoj je vyhradený jeho vernému ľudu, Izraelu Nového zákona, ktorý oddane prijme Božie slovo.“

 

HYPOTÉZA O PÔVODE LISTU HEBREJOM

 

Autograf žiadnej knihy Biblie sa nezachoval. Pokiaľ však ide o NZ, zachovalo sa niekoľko tisíc manuskriptov, písaných v gréčtine. A práve pre to množstvo gréckych manuskriptov až donedávna prevládal medzi teológmi názor, že NZ bol písaný v gréčtine. Ide však len hypotézu, ktorá dodnes nebola podložená dôkazmi. Proti nej stojí rovnocenná hypotéza, že NZ nebol písaný gréčtine, ale v hebrejčine, prípadne i v aramejčine. A kľúčom k odhaleniu pravdy je práve List Hebrejom, lebo poskytuje podklady pre hypotézu prvú i druhú.

Uvediem niekoľko úvah na podporu hypotézy, že NZ nebol písaný v gréčtine.

 

Úvaha prvá

 

List Hebrejom je pretkaný mnohými veršami zo SZ, čo nasvedčuje, že pisateľ veľmi dobre poznal SZ. Zvláštne je však, že citovanie týchto veršov je značne nepresné, hoci uvedený list je písaný perfektnou gréčtinou – najlepšou v celom NZ. Z toho vychádza predpoklad, že sa nám zachoval  len prepis tohto listu do gréčtiny, robený vynikajúcim gréčtinárom, avšak bez prítomnosti prvotného pisateľa – svätopisca.

 

Úvaha druhá

 

Štvrtá kapitola v Liste Hebrejom uvádza vo štvrtom verši citát z Ge 2:2–3. Teda práve tu bola úžasná príležitosť hebrejskému slovu šábat priradiť jeho jednoznačné grécke znenie. Je však zvláštne, že tu bol použitý grécky tvar »katapauo«, teda ten, ktorý bol použitý na preklad slova šábat v Septuaginte! Podotýkam, že tvar katapauo je pre grécky hovoriaceho čitateľa tvar zrozumiteľný, a teda správny! Nejasné je v tejto fáze to, že je to tvar odlišný od tvaru použitého v evanjeliách.

To by možno nasvedčovalo, že v dobe písania Listu Hebrejom už existovali prvé preklady evanjelií do gréčtiny, ktoré použili na prepis slova šabbát grécky výraz sábbaton. Svätopisec Listu Hebrejom videl v evanjeliách nesprávny prepis slova šábat do gréčtiny a preto použil zrozumiteľný preklad … 

 

Úvaha tretia

 

Tabuľka č. 6

Prehľad výskytu slova šábat v NZ 
Miesto výskytu    Počet výskytov     
Grécky tvar sabbatismós sábbaton katapauo katapausis spolu
Strongovo číslo 4520 4521 2664 2663  
Evanjeliá spolu 0 56 0 0 56
Listy Pavlove 0 2 0 0 2
Skutky 0 10 1 1 12
List Hebrejom 1 0 3 8 12
Ostatné knihy 0 0 0 0 0
Súčet výskytov 1 68 4 9 82

 

V tejto tabuľke sa nachádza jeden z kľúčov k vysloveniu dogmy o pôvode Listu Hebrejom. Prehľad tabuľky je prekvapivý. Ak v gréckej verzii Nového zákona [6] podstatu hebrejského slova šábat odovzdávajú štyri grécke výrazy, je zaujímavý prehľad ich výskytov.

♣ Zatiaľ čo evanjeliá a dva Pavlove listy obsahujú  prepis slova šábat do gréčtiny v transkripčnom gréckom tvare sabbatón, v Liste Hebrejom sa tento tvar nenachádza.

♣ V Liste Hebrejom je prepis slova šábat nahradený  prekladom tohto slova do gréčtiny. Preklad rozlišuje – podobne ako hebrejský originál – tvar podstatného mena a tvar slovesa.

♣ Namiesto »klasického« transkripčného tvaru sabbatón je použitá v Liste Hebrejom jeho modifikácia sabbatismós, ktorá sa nenachádza nikde inde v NZ! Teda popri preklade je použitý aj prepis, avšak v upravenom tvare, ktorý nemá v starozákonnom tvarosloví slova šábat svoj hebrejský náprotivok.

♣ Nevieme prečo bol použitý výraz sabbatismós. Je tu však domnienka, že pisateľ Listu Hebrejom nechcel použiť slovo sobota preto, aby ho nemohli kresťania zákonníckeho typu chápať ako názov siedmeho dňa, alebo ako zoznam príkazov či zákazov.

 

Druhý kľúč poskytne ďalšia tabuľka.

Tabuľka č. 7

Typy prekladu slova šábat v NZ
Miesto Angličtina Počet výskytov
výskytu KJV 4520 4521 2664 2663 spolu spolu
  sabbath 0 13 0 0 13  
Evanjeliá sabbath day 0 35 0 0 35 56
  sabbath (week) 0 1 0 0 1  
  week 0 7 0 0 7  
  sabbath 0 3 0 0 3  
  sabbath day 0 6 0 0 6  
Skutky week 0 1 0 0 1 12
  rest 0 0 0 1 1  
  restrained 0 0 1 0 1  
  sabbath 0 0 0 0 0  
  sabbath day 0 0 0 0 0  
List week 0 0 0 0 0  
Hebrejom rest 1 0 2 2 5 12
  my (his) rest 0 0 0 6 6  
  restrained 0 0 0 0 0  
  ceased 0 0 1 0 1  
Listy sabbath (days) 0 1 0 0 1 2
Pavlove week 0 1 0 0 1  
Súčet   1 68 4 9 82 82

 

V tejto tabuľke uvádzam preklad slova šábat z gréckych tvarov do angličtiny. Je tu použitý klasický anglický preklad, ktorý sa nazýva King James Version (skratka KJV). Tu vidíme ďalšie prekvapenie.

♣ V evanjeliách grécky  prepis slova šábat – 4521 – vyžadoval pri preklade do ďalšieho jazyka použitie štyroch rôznych výrazov na rozlíšenie (sabbath, sabbath day, sabbath week, week)!!!

♣ V Liste Hebrejom grécky preklad slova šábat už sám o sebe obsahoval tvar podstatného mena a slovesa a preto jeho preklad do ďalšieho jazyka nevyžadoval ďalšie rozlíšenia.

 

Úvaha štvrtá

 

Je známe, že z gréckej verzie NZ bolo odstránené meno Boha.

V hebrejskom SZ sa meno Boha – JHVH – nachádza temer na každej strane niekoľkokrát. V gréckom preklade SZ – v Septuaginte – bolo toto meno nahradené slovom kýrios, ktorého význam je pán. Takto bolo z gréckej starozákonnej verzie meno Boha vymazané.

Ale Septuaginta nie je Bohom inšpirovaný preklad! K tomuto názoru sa pripája v súčasnosti čoraz viac teológov, z čoho vyplýva, že uvedená chyba je len jednou z mnohých iných veľkých chýb.

NZ však verne kopíruje chybu zo Septuaginty a používa namiesto Božieho mena pomenovanie kýrios. Teda tu sa žiada vysvetlenie, prečo Boh dopustil, aby z NZ zmizlo jeho meno. Lebo NZ obsahuje mnoho citátov, prevzatých zo SZ, ale zatiaľ čo v hebrejskom starozákonnom texte sa nachádza meno Boha JeHoVaH, v gréckom novozákonnom citáte je namiesto mena použitý všeobecný výraz kyrios. Uvediem príklad.

Hľa, idú dni, hovorí [JeHoVaH] –  [03068], že učiním s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú smluvu. (Jer 31:31 – Roh) Hľa idú dni, hovorí Pán [2962], a uzavriem s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú smluvu. (Hebr 8:8b – Roh)

Kresťanská vierouka je podopretá vierou, že všetky knihy NZ sú Bohom inšpirované. Preto môžeme s určitosťou predpokladať, že NZ bol písaný taktiež v hebrejčine a teda meno Boha bolo v ňom zachované.

Ak hebrejské texty NZ dodnes známe nie sú,

to ešte neznamená, že nie sú.

Treba hľadať. Lebo väčšina kľúčových objavov v biblickej archeológii pochádza až z posledných dvoch storočí …

 

ZÁVER EXEGÉZY

 

Keď náš text očíslujeme spomenutými Strongovými číslami a priradíme číslu 2663 slovo odpočať v tvare podstatného mena a číslu 2664 slovesný tvar tohto slova, správne znenie perikopy bude nasledovné.

 

Pozvanie k odpočatiu

 

K a p i t o l a   3. 

7 Preto, ako hovorí Duch Svätý: “Dnes, keď počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky 10 štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty. 11 Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočatia [2663]!” 12 Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 13 ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to »dnes«, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14 Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, 15 ako sa hovorí: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.” 16 Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 17 A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? 18 A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho odpočatia [2663], ak nie tým, čo neuverili? 19 A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

K a p i t o l a   4. 

1 Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho odpočatia [2663]! 2 Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. 3 A do odpočatia [2663] vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: “Ako som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočatia [2663]!”, hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta.     4 Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: “V siedmy deň si Boh odpočal [2664] od všetkých svojich diel.” 5 A tu zasa: “Nevojdú do môjho odpočatia [2663]!”   6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť,  7 znova určuje istý deň, »Dnes«, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo:”Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.” 8 Lebo keby ich bol Jozue voviedol do odpočatia [2664], nehovorilo by sa po tomto o inom dni. 9 A tak ostáva  odpočínanie [4520] pre Boží ľud. 10 Lebo kto vošiel do jeho odpočatia [2663], aj on si odpočal [2664] od svojich diel ako Boh od svojich. 11 Usilujme sa teda vojsť do onoho odpočatia [2663], aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. (Hebr 3:7 – 4:11)

Uvedený text prehľadne dokazuje, že nie je možné ignorovať skutočnosť, že Biblia rozlišuje podstatné meno šabbát a sloveso šábat [7]. Lebo práve v tomto texte sa niekoľkokrát strieda podstatné meno so slovesom.

Ak by sme v tomto texte ponechali zaužívané podstatné meno sobota, nutne by sme museli použiť aj sloveso s rovnakým kmeňom – teda sobotiť, alebo sobotovať. V takom prípade by väčšina ľudí v slovese sobotovať chápala dodržiavanie príkazov a zákazov, týkajúcich sa soboty a stratil by sa činnostný význam soboty – ktorým je odpočívanie s Bohom!

Ak by sme však preložili podstatné meno šabbát slovom odpočívanie, toto slovo sa používa v bežnej slovenčine na všeobecné vyjadrenie oddychu a preto by zákonite zanikol biblický význam textu.

Z toho dôvodu je potrebné zaviesť na preklad hebrejských slov šábat a šabbát 

podstatné meno i sloveso s rovnakým kmeňom!

Z toho dôvodu som použil – zatiaľ výlučne pre túto knižku – jedinečnú príležitosť, ktorú slovenčina ponúka – prijať archaizmus »odpočať« ako novotvar pre preklad hebrejského slova šábat.

♦♦♦

Na začiatku bolo spomenuté, že sú len tri skupiny ľudí.

  1. Tí, ktorí poznajú že Boh odpočíva siedmy deň a v tento deň spolu s ním odpočívajú.
  2. Tí ktorí nepoznajú termín Božieho odpočatia a práve preto s ním neodpočívajú.
  3. Tí ktorí poznajú tento termín, ale ho ignorujú.

Otázne je, či tá tretia skupina, ktorá tu v časnosti nestojí o odpočívanie s Bohom, bude stáť o možnosť – vojsť do trvalého Božieho odpočinutia. Otáznejšie je však, či Boh bude stáť o nich … Lebo práve ignorantom Boh oznamuje v našom skúmanom texte:

    “Nevojdú do mojej soboty!”  (Hebr 4:5)  

      Ale preto, že ešte nie je neskoro, prihovára sa svätopisec v Liste Hebrejom aj vám :    

    Dnes keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia !!!    

Tu Boh dáva ľuďom odkaz, že tí, ktorí s ním tu v časnosti -siedmeho dňa- odpočívať nechcú  tí s ním ani vo večnosti odpočívať nebudú!

 ◊♦◊

Daný text Hebr 3:7 – 4:11 je vlastne jediným miestom v NZ, ktoré oznamuje, že 

 

o tom,

kto

vstúpi

do odpočívania s Bohom

vo večnosti

rozhoduje Boh sám

  ale 

 

o tom,

kto

nevstúpi

do odpočívania s Bohom

vo večnosti

rozhoduje človek sám

 Lebo 

 

tí,

ktorí

s ním

siedmeho dňa

odpočívať nechcú

– tu v časnosti –

s ním

odpočívať nebudú

– ani vo večnosti –

 

 

 


[1] Rôzne preklady majú túto perikopu označenú rôzne. Napríklad : Ako vojsť do Božieho odpočinku – NZ český, prel.. Dr. Ondřej Petrů.   Ako vstúpiť do Božieho pokoja – NZ slov. RKC

[2]  V hranatej zátvorke je uvedené Strongovo číslo. Vysvetlenie o Strongových číslach je v slovníčku na konci knihy.

[3] Massáh (hebr.) znamená pokúšanie

[4] Meríbáh (hebr.) znamená zvada

[5] U mužského pohlavia sa v Izraeli považovalo za dospelosť dovŕšenie dvadsiateho roku, čo sa spájalo so schopnosťou ísť do vojny – viď Nu 1:2-3 .

[6] Nestle-Aland: Novum Testamentum graece, Deutsche Bibelgesellschaft, Stuttgart 1987

[7] Pozri tabuľku č. 17


[1] O vzniku Septuaginty je podrobnejšia zmienka v prvej kapitole.

[2] Antika v dokumentech II. – Řím, Státní nakladatelství politické literatury, Praha 1961

[3] PhDr. Július Špaňár: Latinsko-slovenský slovník, vydalo Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1987

Čítať ďalej