Warning: include() [function.include]: open_basedir restriction in effect. File(/usr/share/pear/php-utf8/utf8.inc) is not within the allowed path(s): (/tmp:/usr/share/php:/usr/local/lib/php/pear:/etc/apache2/scripts:/usr/local/etc/apache22/scripts:/home/html/dobreslovo.sk) in /home/html/dobreslovo.sk/dobreslovo.sk/data/wp-content/plugins/wpaudio-mp3-player/wpaudio.php on line 245
 Sobota v SZ | Dobré Slovo

3. SOBOTA V SZ

 

Až do dnešného dňa

ostáva pri čítaní Starej zmluvy

 ten istý závoj neodhalený,

lebo ho Kristus odstraňuje.

 (2 Kor 3:14)

 

V predchádzajúcej časti sme si vo svetle Božieho slova potvrdili, že siedmy deň bol stvorený počas Božieho stvoriteľského diela ako súčasť nedeliteľného sedemdenného celku. Siedmy deň je realitou Božieho odpočatia. Božím odpočatím sa stal tak, že sám Boh započal odpočívať…

 

 

Výroky o sobote v SZ

 

Posolstvo o sobote, ktoré Boh preniesol do SZ, čitateľovi zvestuje, že on – Boh JeHoVaH – v siedmy deň stvorenia odpočal a opakovane – každý siedmy deň – odpočíva. Zastierajúci cherub majstrovsky zamaskoval v SZ uvedený fakt tým, že temer vo všetkých Bibliách meno Boha nahradil slovami Pán, alebo Hospodin a slovo odpočatie pomenovaním sobota. Tak vzniká v SZ dojem kultu soboty, ktorý je pre bežného človeka málo pochopiteľný a cudzí. Avšak hneď ako odstránime diablove zastieracie názvy a nahradíme ich pôvodnými – zrozumiteľnými – výrazmi, mení sa pred našimi očami obsah Božieho slova a my zrazu začíname prekvapivo jasne rozumieť Božím príhovorom.

Pozrime si niekoľko textov z rôznych častí SZ a keď ich pozorne prečítame, nemôžeme si nevšimnúť, že posolstvo týchto textov obsahuje dva fakty :  

1. fakt – Vo väčšine veršov, kde sa nachádza slovo sobota, nachádza sa i meno Boha. To preto, lebo výlučný vlastník soboty je Boh. Teda vo väčšine veršov sa nachádza typický výraz »sobota Pánova«, respektíve »sobota Hospodinova«.

2. fakt – V niektorých veršoch je pri slove sobota privlastňovacie prídavné meno. Takéto verše charakterizuje typický výraz »moja sobota«. Treba si však všimnúť, že ani v tomto type veršov Božie meno nechýba! Býva uvedené buď na začiatku, alebo na konci verša, aby bolo jednoznačne jasné, kto je vlastníkom soboty. Napríklad: „Zachovávajte moje soboty. Ja, Pán, som váš Boh!“

Nuž – prečítajme si teraz niekoľko charakteristických veršov SZ, kde sa hovorí o sobote. Uvádzam ich v dvoch variantách. Prvá varianta ¹ podáva pôvodný text z prekladu RKC. Druhá varianta ² predkladá text upravený do zrozumiteľnej a pravdivej podoby : namiesto pojmu sobota je dosadený výraz odpočatie a namiesto názvov Pán a Hospodin zaznieva skutočné Božie meno JeHoVaH.

¹A Mojžiš povedal: „Dnes jedzte to, lebo dnes je Pánova sobota  (Ex 16:25) 

²A Mojžiš povedal: „Dnes jedzte to, lebo dnes je odpočatie JeHoVaHovo.

  

¹…siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. (Ex 20:10a)  

²…siedmy deň je však odpočatie JeHoVaHa, tvojho Boha.

  

¹Ďalej Pán prikázal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: »Zachovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som Pán, ktorý vás posväcuje! Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! (Ex 31:12–14) 

²Ďalej JeHoVaH prikázal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: »Zachovávajte moje odpočatie! Veď ono je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som JeHoVaH, ktorý vás oddeľuje [od iných ľudí]! Zachovávajte moje odpočatie, [a] nech je pre vás oddelené [od iných dní]!

 

¹ Nech sa každý bojí svojej matky a svojho otca a zachovávajte moje soboty. Ja, Pán, som váš Boh! (Le 19:3) 

² Nech sa každý bojí svojej matky a svojho otca a zachovávajte moje odpočatia. Ja, JeHoVaH, som váš Boh!

 

 ¹ Zachovávajte moje soboty a majte v úcte moju svätyňu! Ja som Pán!    (Le 19:30)

² Zachovávajte moje odpočatia a majte v úcte moju svätyňu! Ja som JeHoVaH!

 

¹ Zachovávajte moju sobotu a majte v úcte moju svätyňu! Ja som Pán!   (Le 26:2)

² Zachovávajte moje odpočatie a majte v úcte moju svätyňu! Ja som JeHoVaH!

 

¹ Vyviedol som ich teda z egyptskej krajiny a zaviedol som ich na púšť. Potom som im dal svoje príkazy, oboznámil som ich so svojimi právami, ktoré má človek zachovávať a podľa nich žiť. Dal som im svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi; nech vedia, že ja, Pán, som to, ktorý ich posväcujem.    (Ez 20:10–12)

² Vyviedol som ich teda z egyptskej krajiny a zaviedol som ich na púšť. Potom som im dal svoje príkazy, oboznámil som ich so svojimi právami, ktoré má človek zachovávať a podľa nich žiť. Dal som im svoje odpočatia, aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi; nech vedia, že ja, JeHoVaH, som to, ktorý ich posväcujem.

 

¹ Zasväcujte moje soboty, nech sú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Pán, váš Boh. (Ez 20:20)

² [Majte] moje odpočatia oddelené [od ostatných dní ], nech sú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som JeHoVaH, váš Boh.

 

Posolstvo o sobote

 

Z predchádzajúcej časti sme mohli pochopiť 3 fakty.

1 – Aké dôležité je meno Boha. Lebo ide o meno vlastníka. A ním je Boh JeHoVaH.

2 – Boh na mnohých miestach SZ upozorňuje svoj ľud, že siedmeho dňa odpočíva on – Boh JeHoVaH – a nechce byť v tento deň rušený. K svojmu odpočatiu pozýva všetkých, ale doslovne prosí, aby toto výrazne oddelené odpočatie nikto nerušil. Lebo on nie je len vlastníkom, ale i hlavným aktérom siedmeho dňa .

3 – Že spoločným posolstvom týchto rozličných veršov je asi toto :

Moji drahí, ja, váš Boh, siedmeho dňa odpočívam. Srdečne vás k tomuto odpočívaniu pozývam. Keďže moje šesťdenné bytie je úzko spojené s vami, nechcem sa siedmeho dňa (ja) oddeľovať od vás, ale chcem siedmeho dňa od vás oddeliť činnosť a nahradiť ju odpočinkom. A tak vás pozývam. Nie k nečinnosti, ale k odpočatiu. Ak však so mnou odpočívať nechcete, tak vás dôrazne žiadam:

„ Nerušte   m o j e   odpočívanie! “

 

Kto teda sú tí, ktorí nabádajú nesvätiť soboty?

Odpoveď znie: Kňazi, kazatelia a vodcovia Božieho ľudu!

A čo hovorí Boh o nich?

Jej   k ň a z i   znásilňujú môj zákon, znesväcujú mne zasvätené veci, nerobia rozdiel medzi svätým a nesvätým a neučia rozdielu medzi poškvrneným a čistým. Pred mojimi sobotami si zakrývajú oči, takže som znesvätený medzi nimi.  (Ez 22:26) 

A čo hovorí Boh vám?

„Nerušte moje odpočívanie!“

To je posolstvo o sobote v SZ.

Sobota  a  Izrael

 

Niektorí vykladači Písma tvrdia, že posolstvo o sobote je starozákonné a patrilo len Izraelu. Nuž – je pravdou, že celý SZ je kniha starozákonného ľudu, kde Boh JeHoVaH tvrdí, že je Boh Abrahámov, Izákov, Jákobov…

Ale znamená to snáď, že Boh JeHoVaH nie je aj mojím Bohom?

Teda každý, kto sa prikláňa k výkladu, že sobota sa týka len Izraela, mal by si dať otázku, či Boh JeHoVaH je aj jeho Bohom. A či správa o stvorení človeka popisuje aj jeho prarodičov. Kto na toto môže odpovedať kladne, potom by si mal dať odpoveď na 6 otázok: 

 

1 –     či stvorené svetlo  je svetlom aj dnes                                  =  1. stvoriteľský deň

2 –     či obloha je oblohou aj dnes                                                    =  2. stvoriteľský deň

3 –     či zem a more sú skutočné aj dnes                                        =  3. stvoriteľský deň

4 –     či slnko, mesiac, hviezdy, deň a noc sú tu aj dnes          = 4. stvoriteľský deň

5 –     či stvorené vtáctvo a živočíchy vôd žijú aj dnes            = 5. stvoriteľský deň

6 –     či človek a ostatné živé tvory obývajú zem aj dnes      =6. stvoriteľský deň

A až teraz – po pravdivom zodpovedaní šiestich otázok – treba si dať odpoveď na konečnú, siedmu otázku.

7 –     či siedmy stvoriteľský deň patrí k Božiemu stvoriteľskému dielu aj dnes ?!?

 

Ak svetlo, obloha, zem a more, slnko, mesiac, hviezdy a deň a noc, vtáctvo a vodné živočíchy, zvieratá a človek sú funkčnými prejavmi Stvoriteľovho diela aj dnes, potom prečo do toho nemá patriť aj Stvoriteľov siedmy deň?

Kto sú tí, ktorí sa snažia oklieštiť dielo Stvoriteľa o jeden deň? – Sú to evolucionisti, ktorí však svoju patričnosť k evolucionizmu rafinovane zastierajú. Siedmy deň chcú vynechať preto, lebo až v siedmom dni sa spomína Božie dielo. Boží projekt sa stáva  d i e l o m  až po dosiahnutí úplnosti! A to sa stalo siedmeho dňa :

 Siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. (Ge 2:2a)

 

Kto by teda poprel sedemdennosť Stvoriteľovho diela, odmieta Božie slovo. A kto odmieta Božie slovo je nepriateľom Božím. Kto však prijíma Božie slovo, prijíma aj sedemdennosť Božieho stvoriteľského diela.

A ak výsledky činnosti Boha v prvých šiestich dňoch platia dodnes, tak platí dodnes aj náplň siedmeho stvoriteľského dňa.

 

Ak teda siedmy stvoriteľský deň platí aj dnes, tak aj dnes je jeho náplňou odpočatie Boha!

 

Až teraz – vo vzťahu k stvoriteľskému dielu – dajme si odpoveď, či sobota bola stvorená len pre SZ.

Až teraz – vo vzťahu k stvoriteľskému dielu – dajme si odpoveď, či sobota bola stvorená len pre Izrael.

 

 

Sobota  a desatoro

 

Mnohí vykladači Písma tvrdia, že príkaz dodržiavať sobotu pochádza z Desatora a Desatoro bolo určené len Izraelu. Teda že v novozákonnej dobe sú už neplatné. Odvolávajú sa pritom na prvé prikázanie, ktoré jasne hovorí, že bolo určené tým, ktorých Boh vyviedol z egyptskej zeme. Aby sme mohli pochopiť, komu boli Božie prikázania určené, pozrime si celé znenie desiatich Božích prikázaní.

 

Znenie desatora 

1 Potom Boh hovoril všetky tieto slová:

2„Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. 3 Nebudeš mať  iných Bohov okrem mňa!

4 Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 5 Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, 6 milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.

7 Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať  jeho meno nadarmo.

8 Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! 9 Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, 10 siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach 11 Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho.

12 Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!

13 Nezabiješ!

14 Nescudzoložíš!

15 Nepokradneš!

16 Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!

17 Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho! 

(Ex 20:1–17)    

 

Desatoro ako morálny kódex

 

Kto myslí, že uvedené prikázania už neplatia, lebo sú starozákonné, nech z desatora urobí »šestoro« a potom nech si odpovie na šesť otázok:

1 – či už nemá platiť          Cti svojho otca a svoju matku

2 – či už nemá platiť          Nezabiješ

3 – či už nemá platiť          Nescudzoložíš

4 – či už nemá platiť          Nepokradneš

5 – či už nemá platiť          Neoklameš

6 – či už nemá platiť          Nebudeš si žiadať, čo patrí inému

 

Po odznení týchto otázok každý normálny človek uzná, že uvedených šesť prikázaní dodnes  p l a t í  ako základný morálny kódex človeka. Ale ak tento šesťdielny morálny kódex uznáva za platný celé ľudstvo, tak v prvom rade by ho mali uznávať kresťania! A práve tu treba vidieť úskočnú diablovu taktiku. Diabol sa snaží, aby kresťania neprijímali ponuku, ktorú im predložil Boh v Desatore, ale aby namiesto nej prijímali to, čo im predkladá svet. A tak tí, ktorí neprijímajú Desatoro od Boha, chtiac-nechtiac prijímajú »Šestoro« od diabla – ako morálny kódex tohto sveta. Pretože diabol ochotne ľudstvu ponúka Bohom ustanovenú morálku, ale – bez Boha!

Pozrime čím sa stáva človek, neveriaci v Boha, ktorý odmieta z desiatich Božích prikázaní posledných šesť – s tvrdením, že už neplatia.  

 

¨    Vo vzťahu k rodičom :

5        – Cti svojho otca a svoju matku      =  zlosyn

 

¨    Vo vzťahu k svetu :

6        – Nezabiješ                                              =  vrah

7        – Nescudzoložíš                                    =  cudzoložník

8        – Nepokradneš                                      =  zlodej

9        – Neoklameš                                          =  klamár

10      – Nebudeš si žiadať, čo je iného    =  závistlivec

 

A teraz pozrime, čím sa stáva človek, veriaci v Boha, ktorý odmieta z desiatich Božích prikázaní prvé štyri – s tvrdením, že už neplatia.

 

¨    Vo vzťahu k Bohu :

1        – JeHoVaH je Boh                             =    bezbožník

2        – Nerob si podoby bohov             =    modloslužobník

3        – Neber meno Boha nadarmo      =    rúhač voči Bohu

4        – Odpočívaj s Bohom                       =    pohŕdač Božím požehnaním

 

Desatoro ako Boží kódex

 

Svet, hoci v Boha neverí, dodržuje Šestoro. Ale kresťan vie, že Boh JeHoVaH dal ľuďom Desatoro! A dodržuje ich práve preto, aby neboli vynechané prvé štyri, ktoré upravujú vzťah človeka k Bohu!

Teraz snáď chápeme platnosť desiatich Božích prikázaní v trošku inej rovine. Ale tiež snáď vidíme aj to, koho dielo je tvrdenie, že Desatoro už neplatí. Je to tvrdenie toho, kto je v trvalej vzbure proti Bohu! Toho, kto blahosklonne ponechá pre každú civilizovanú spoločnosť morálny princíp Desatora – za predpokladu, že je odtrhnutý od Božieho princípu – prvých štyroch prikázaní, ktoré spomínajú Boha!

Ukázali sme si, že kto má k Bohu správny vzťah, pre toho platí celých desať prikázaní a  všetky sú rovnako dôležité.

 Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. (Jak 2:10)

To platí prirodzene aj pre prvé štyri prikázania, ktoré upravujú náš vzťah k Bohu. Nejde o jedno z nich, ale o všetky štyri! V zjednodušenej forme by zneli nasledovne:  

1 Ja som JeHoVaH, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov!

2 Neurobíš si modly a nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!

3 Nevezmeš meno JeHoVaHa, svojho Boha, nadarmo!

4 Siedmy deň je odpočatie JeHoVaHa, tvojho Boha. Vtedy nebude nik toto odpočatie rušiť prácou.    

 

Posolstvo prvých štyroch starozákonných prikázaní z Desatora je pre novozmluvnú dobu nasledovné.

 

Komu je Boh JeHoVaH Otcom,

ten nebude uctievať mŕtve modly.

Kto Otca miluje, ctí a má úctu k jeho menu,

ten sa úprimne teší možnosti odpočívať so svojím Otcom

 – každého siedmeho dňa –

teda vtedy, keď odpočíva

ON

 – NÁŠ OTEC –

BOH  JeHoVaH.

 

  

Desatoro a spasenie

  

Mnohí teológovia si pletú pojmy „desatoro“ a „spasenie“, pričom odmietajú desatoro so zámienkou, že NZ nepotrebuje prikázania, lebo novozmluvný ľud je spasený. Nuž – miešať desatoro so spasením je poriadne veľká chyba. Ale väčšou chybou je odmietať desatoro

 

lebo láska k Bohu spočíva v tom,

že zachovávame jeho prikázania.

A jeho prikázania nie sú ťažké.

(1 J 5:3)   

 

Zapamätajme si, že

 

Nadobudnutie (získanie) spasenia nie je viazané na podmienku dodržiavania desatora, lebo naše spasenie nezávisí od desatora ale od obeti Ježiša Krista!   

Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.  (Ef 2:8–9)

Dodržiavanie desatora je vizitkou Božieho ľudu.  

Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. (1 J 2:3)

Trestom za prestúpenie desatora nemusí byť strata spasenia, pretože

keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obeťou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. (1 J 2:1b–2a)

Ale ignorovanie desatora je duchovnou samovraždou, lebo

ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. (Hebr 10:26–27)   

Kto hovorí: “Poznám ho,” a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy.(1 J 2:4)

 

 

Zhrnutie

 

Dodržiavanie desatora   =    pochvala od Pána

Prestúpenie desatora     =    zarmútenie Pána

Ignorovanie desatora    =    odchod od Pána

Získanie spasenia             =    nie dodržiavaním desatora, ale milosťou – prijatím obete Ježiša Krista

Strata spasenia                  =    nie prestúpením desatora, ale jeho ignorovaním – odvrhnutím Ježišovej obete

 

Sobota  a  zákon

 

Sobota nie je zákonom, ale darom od Boha.

Práve tak ako nie je zákonom svetlo, obloha, zem, moria a iné výsledky sedemdenného Božieho stvoriteľského diela.

 

Sobota nie je ani Božím prikázaním.

Práve tak ako ním nie je majetok, či manželstvo.

Ale

  • práve tak ako je majetok chránený prikázaním neukradneš
  • práve tak ako je manželstvo chránené prikázaním nescudzoložíš
  • práve tak aj sobota je chránená prikázaním, aby mohol byť dodržiavaný jej nerušený priebeh.

 

Avšak

  • najprv bola sobota stvorená – ako dokonanie Božieho diela
  • potom bola sobota požehnaná – tým, že sám Boh v nej odpočíval
  • potom bola sobota oddelená od ostatných dní – ako periodická realita siedmeho dňa
  • potom bola sobota daná Izraelu – ako forma kontaktu s Bohom
  • a až potom bolo ustanovené prikázanie na jej ochranu.

 

Božie prikázanie nezaložilo sobotu.

Božie prikázanie bolo dané na ochranu soboty,

 kvôli jej nerušenému zachovávaniu.

 

Práve tak ako vznik manželstva nezačal prikázaním nescudzoložíš, ale kvôli ochrane manželského princípu bolo toto prikázanie ustanovené.

 

Zákony a  zákonníky

 

13 Potom si zostúpil na vrch Sinaj a hovoril si s nimi z neba

a dal si im správne súdy,

spoľahlivé zákony,

dobré ustanovenia

a prikázania.

14 Vyjavil si im tiež svoju svätú sobotu

 (Neh 9:13–14a)

 

 

V našej občiansko-právnej spoločnosti sme zvyknutí na rôzne zákonníky, ale väčšina občanov ich vníma len podvedome. Hoci zákony týchto zákonníkov v našom živote upravujú mnohé naše kroky a jednania, nevnímame ich ako zákony a už vôbec nevnímame typ zákonníka, do ktorého patria.

Napríklad zákonník práce. Ustanovuje počet dní nášho nároku na dovolenku, a hoci si každý rok rozvrhneme dovolenku, každý rok dovolenku nastúpime a po nej sa znovu do práce vrátime, zákonník práce obvykle nemusíme brať do rúk. Kým všetko funguje zo strany zamestnávateľa a zamestnanca podľa zákonníka, tak zákonník používať nemusíme. Ale ak… Mohli by sme to povedať aj inak. Kým máme so zamestnávateľom dobré vzťahy a neprekročíme hranice vopred dohovorených dohôd, nepotrebujeme zákonník, ktorý tieto dohody ustanovil. Ale ak… Čo vlastne znamená to „ale ak…“?

 

V SZ sa pod pojmom Zákon – hebrejsky Tóra – rozumie 5 kníh Mojžišových. V závere týchto kníh je zapísaná akási rekapitulácia zákonov :

1 Keď však budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, keď budeš plniť a zachovávať jeho príkazy, ktoré ti ja dnes nariaďujem, Pán, tvoj Boh, ťa povýši nad všetky národy, čo sú na zemi. 2 Na teba sa znesú a k tebe dôjdu všetky tieto požehnania, ak budeš počúvať jeho príkazy …  12 Pán otvorí svoju najlepšiu pokladnicu, nebo, aby dal na svoj čas dážď tvojej krajine, a požehná všetky práce tvojich rúk. Ty budeš požičiavať mnohým národom, ale ty si od nikoho požičiavať nebudeš. 13 Pán teba ustanoví za hlavu, nie za chvost, a vždy budeš hore a nie dolu, ak budeš počúvať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré ti dnes nariaïujem, a ak ich budeš zachovávať a plniť 14 a neodchýliš sa od nich ani napravo, ani naľavo,  ak nepôjdeš za cudzími bohmi, ani ich nebudeš uctievať.  (De 28:1–14)

Boh tu oznamuje, čo všetko čaká človeka, ktorý kráča podľa Božej mapy. Lebo ten, kto kráča podľa Božej mapy, kráča po ceste, ktorú pripravil pre človeka Boh. Na tejto ceste Boh nielenže prejavuje všetku svoju starostlivosť, ale sa aj neustále prihovára tým, ktorí po jeho ceste idú. Ak však niekto nechce ísť po ceste jeho prikázaní, Boh mu oznamuje čo ho čaká. To je to „ale ak…“ :

15 Ale ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám, doľahnú na teba tieto kliatby a dochytia ťa. …        (De 28:15–68) …

Tu nasleduje dlhý rad vymenovaných hrôz a zlorečení. Ale v skutočnosti je to vlastne len oboznámenie s tým, čo leží na tej druhej ceste, ktorú nepripravil pre človeka Boh, ktorá však existuje.   Takže zákon je tu akýmsi podkladom pre zmluvný vzťah a smernicou pre správne kroky po ceste, ktorú pripravil Boh JeHoVaH. A Boh sám oboznamuje, že na tejto ceste ponúka mnohorakú formu svojho požehnania!

Záver rekapitulácie kníh Zákona znie:

15 Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie 16 a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa – a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva. (De 30:15–16)

 

Je tu však oprávnená otázka, ako to súvisí s novozmluvným ľudom?

 

14 Ale túto zmluvu a prísahu neuzavieram len s vami, 15 lež aj s tými, ktorí dnes nestoja s nami pred Pánom, naším Bohom, a tiež s tými, ktorí dnes nie sú s nami. (De 29:14–15)

Keďže uvedený verš pochádza z piatej knihy Mojžišovej, bola to samozrejme zmluva starozákonná, platná pre starozákonný ľud. Ježiš Kristus uzavrel so svojím ľudom zmluvu novú. Táto nová zmluva však Zákon nezrušila. Potvrdil to sám Ježiš Kristus slovami:

17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. 18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. 19 Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v  nebeskom kráľovstve veľký. 20 Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. (Mt 5:17–20)

V novej zmluve sa prestúpenie zákona nazýva rovnako ako v starej zmluve – hriech. A aj trest za prestúpenie zákona je ten istý – smrť. Ba aj možnosť pokrytia hriechu ostala tá istá : aj v SZ aj v NZ jediným možným omilostením z hriechu bola obeť. Rozdiel je len v tom, že v NZ je obeť jedinečná, jednorázová. Je to obeť Ježiša Krista!

Práva novozmluvného ľudu sú omnoho väčšie, ako práva vyvoleného starozákonného ľudu, lebo starozákonnému ľudu Boh hovorí:

… budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom (Le 26:12b).

Avšak novozmluvnému ľudu

sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. (Rim 8:16).

 

A preto, že ako Božie deti máme väčšie práva, aj príkazy sú dôslednejšie ako v starozákonnej dobe: dve novozmluvné prikázania obsahujú až desať vtedajších.

Čiže vtedajších desať príkazov je teraz vo dvoch:

37 Milovať budeš Pána [JHVH], svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38 To je najväčšie a prvé prikázanie. 39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci. (Mt 22:37–40)

 

Kto má v novozmluvnej dobe uvedené prikázania v srdci, ten nepotrebuje k tomu nič navyše. Kto ich však v srdci nemá, pre toho je vhodný rozpis týchto dvoch prikázaní, uvedený v zákonníku, ktorý sa nachádza v SZ. Potvrdzuje to i apoštol Pavel:

7 Čo teda povieme? Je zákon hriechom?  Vonkoncom nie!

Ale hriech som poznal iba skrze zákon;

 veď by som nevedel o žiadostivosti,

keby zákon nehovoril:

” Nepožiadaš. “

    (Rim 7:7)

 

Do tejto stati o zákone však sobota nepatrí. Už na začiatku sme zdôraznili, že sobota nie je zákonom. Sobota je čímsi viac – je znamením zmluvy medzi Bohom a človekom :

 

Ja som [JeHoVaH],

váš Boh,

podľa mojich príkazov kráčajte

a moje práva zachovávajte a konajte podľa nich!

Zasväcujte moje soboty,

nech sú znamením medzi mnou a medzi vami,

aby ste vedeli, že ja som [JeHoVaH],

váš Boh.

(Ez 20:19–20)

 

 

Sobota a zákon smrti

 

Zákon je zrkadlom hriechu. Je požehnaním pre plniteľov, ale zlorečením pre priestupníkov. A práve tak ako ten istý zákon môže byť pre jedného požehnaním a pre druhého zlorečením, práve tak môže byť aj tá istá zbierka zákonov pre jedného slobodou a pre druhého väzením. Aj s Bibliou je to tak …    

Dva protirečiace verše?

15 Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Ihneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by od prvého až do siedmeho dňa jedol niečo kysnuté, bude vyhladený z Izraela. 16 V prvý deň budete mať sväté zhromaždenie; aj v siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie. V tieto dni nebudete konať nijakú prácu okrem toho, čo je potrebné na prípravu jedla pre každú osobu. (Ex 12:15–16)

1 Potom Mojžiš zhromaždil celú izraelskú pospolitosť a povedal im: „Toto je to, čo Pán prikazuje robiť: 2 Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň však budete mať svätú sobotu, úplný odpočinok pre Pána. Každý, kto bude v ten deň konať nejakú prácu, musí zomrieť. 3 V sobotňajší deň nesmiete klásť oheň v nijakej domácnosti!“(Ex 35:1–3)

Tu vidíme dva príkazy, ktoré navzájom súvisia, pričom sa zdá, že prvý poskytuje štipku voľnosti, kým druhý je svojou tvrdosťou zákonom smrti. Ale to len dovtedy, kým správne týmto dvom veršom neporozumieme. Prvý príkaz je vybratý z ustanovenia slávnosti Nekvasených chlebov. Tesne pred týmto ustanovením Boh oznámil Izraelitom svoj príkaz o slávnosti veľkonočného barančeka. Preto bolo prirodzené upiecť barančeka pred veľkou nocou a po dobu siedmych dní piecť nekvasené chleby. Ale to Boh povolil formou výnimky

:…okrem toho, čo je potrebné na prípravu jedla pre každú osobu. (Ex 12:16)

Druhý príkaz nepozná výnimku. To preto, že už jestvovala ako pokrm manna, takže príprava jedla tepelnou úpravou nebola potrebná:

… v šiesty deň vám dáva jedlo na dva dni (Ex 16:29a).

Preto už tam nie je slovo „okrem“. Treba však vedieť, že tento príkaz bol platný v dobe asi 1490 rokov AC v približnej zemepisnej polohe 35° severnej šírky a 35° východnej dĺžky! Keby Boh dal v tej istej dobe takýto príkaz v krajine, ležiacej o 35° severnejšie, bol by to príkaz k smrti zimou!  Preto treba rozlišovať

            kde           – na púšti

            kedy         – po vyjdení z Egypta

            kto            – Izraelské kmene

            prečo        – aby vedeli o sobote – prvý príkaz o sobote

            načo         – aby mohli s Bohom odpočívať – nerušene

            dokedy     – kým nebol nahradený novým príkazom !!!

 

Až PJ priniesol do tejto veci svetlo jednoduchou poznámkou:

keby tvoja ovca spadla do jamy v sobotu

 

Tým, ktorí nechcú dosť pružne chápať, čo je v sobotu povolené a čo narušuje sobotňajší kľud, Boh aj pohrozil slovami:

Každý, kto bude v ten deň konať nejakú prácu, musí zomrieť“.

Ale – keďže Boh dáva priestor pre pokánie a neuskutočnil rozsudok hneď, naskutku, ľudia neverili a neveria.

 

Neuvedomili si, že aj Adam v raji neveril slovám  lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.

Ale zomrel. Len najprv sa musel so smrťou zoznámiť – videl ako vyzerá smrť, keď hľadel na svojho syna Ábela …

 

Keďže Boh pri rušení soboty nikoho neusmrtil, ľudia neverili a neveria. Rušili a rušia. Nuž čo? Platí že

 

Hriech je prestúpením zákona

(1 J 3:4b – Roh) 

a  mzdou hriechu je smrť

ale

 Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

(Rim 6:23)

 

To je výber! Menu pre každého dostupné! Každý má teda príležitosť vybrať si jednu z dvoch možností:

 

Buď odpočívaš s Bohom

a máš účasť na požehnaní,

 ktoré toto odpočatie prináša,

 

alebo

 

rušíš odpočívanie

a očakávaš stanovenú mzdu za tento hriech …

 

 

Čo je v sobotu dovolené

 

  Kto chápe sobotu ako zákon, pre toho platí,

že naplnením zákona je láska.

(Rim 13:10b)

Kto chápe sobotu ako prikázanie pre toho platí,

že cieľom prikázania je láska,

vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery.

(1Tim 1:5)

 

 

Tí, ktorí majú čisté srdce, dobré svedomie a úprimnú vieru, pre tých platí 

chcem, pretože mám svojho Otca rád!

Tí, ktorí nemajú čisté srdce, dobré svedomie a úprimnú vieru, pre tých platí

musím, aby som Otca nerozhneval!

 

Vonkajší efekt je pritom ten istý, ale cieľ sa líši pohnútkou. Kto Boha nemiluje, ten pociťuje nielen sobotu ako tvrdé prikázanie, ale všetky Božie ustanovenia sú preňho ťažkým bremenom a zväzujúcou reťazou neslobody. Čiže svätenie soboty – bez lásky k Bohu – je tvrdé zákonnícke puto. Sobota je dar od Boha a ak chceme správne pochopiť, do akej miery je tento dar zákonom, pozrime si to na príklade. Aj Pán Ježiš vysvetľoval ťažko pochopiteľné veci zrozumiteľnými príkladmi. Takéto príklady sa nazývajú podobenstvami.

 

Podobenstvo o otcových narodeninách

 

Keďže Boh JeHoVaH je v novozmluvnej dobe naším Otcom, predstavme si stretnutie s ním tak, ako sa skutočne stretáva človek so svojím pozemským otcom. Aby takémuto stretnutiu nechýbala potrebná úcta, vložme ho do časového rámca, kde k otcovi pristupujú deti už náležite dozreté.

A tak si predstavme otcove sedemdesiatiny – napríklad v sobotu 18. marca 2000. Zídu sa jeho traja synovia a tri dcéry. Všetci prídu so svojimi rodinami, takže sa zíde okolo 40 základných členov rodiny. Poschádzajú sa ešte v piatok večer, aby v sobotu už boli od rána všetci pohromade a v sobotu oslava otcových narodenín začne.

Dopoludnia je všetko sústredené na slávnostný okamžik spoločnej gratulácie a spoločného obeda. Táto prvá časť – slávnostný spoločný banket – má svoje pravidlá a svoj program, ktorý by sa nemal narušiť. Pritom pokakanie pravnučky nie je narušením programu, ale úsmevnou neohlásenou vložkou, organicky patriacou do programu.

Odpoludnia všetci vychutnávajú spoločné odpočívanie. Dve pravnúčatká pod perinkami, dve na kolenách prastarého otca. Synovia, dcéry, zaťovia a nevesty sa s otcom rozprávajú o svojich rodinách, otec s úsmevom rozpráva dvadsaťročnej vnučke ako ju učili kakať do nočníka, a traja pravnuci sa v záhrade hojdajú na konároch stromov. To všetko patrí k odpočívaniu s oslávencom. Keď jeden zo strýkov okríkne šantiacich pravnukov, aby nerušili výskaním prastarého otca, oslávenec s úsmevom pokynie, aby ich nechal. A ostatným pripomenie, ako tento strýko lozil ešte pred pár rokmi po tých istých stromoch…

Ale potom dve dcéry a jedna nevesta začnú reptať: „Vypili by sme  čaj, ale variť sa nesmie – narušilo by to otcovo odpočívanie.“ Vnučkin manžel poznamená, že tak nám treba, nech nám je zima, keď nemôžeme priložiť dnešný deň do krbu – aby sme nenarušili otcovo odpočívanie.   A najšikovnejšia vnučka príde s oznamom, že zákusky už pri olovrante nebudú, lebo nie sú umyté taniere ešte od obeda. A umývať sa dnes nesmú – lebo by to narušilo odpočívanie. Tu zaúradoval i najstarší vnuk a poriadne vyzauškoval svojich troch synov za to, že nesedeli pri pradedovi, ale behali po záhrade. A odrazu sa celá štyridsaťčlenná rodina ocitla pri oslávencovi. Sedeli učupení, odpočívali, ale už bez oslavy…

Znenazdajky oslávenec vstal, išiel do drevárne a priniesol nošu dreva. Rozdúchal pahrebu a priložil. O chvíľu blčal v krbe oheň. Najmladšiu vnučku poslal po koláče a najstaršej dcére kázal urobiť čaj. A tretej neveste s úsmevom povedal, že nemusí piť čaj, keď má rada kávu. A tak ktorýsi vnuk spočítal, koľkým čaj a koľkým kávu. Pravnúčatá začali poskakovať okolo oslávenca a všetko bolo zrazu dobré ako predtým.

Už rozumieme?

 

Na odpočívanie s Otcom sa nedá vyrobiť zákon,

ani ustanovenie,

ani predpis

ani nijaký súbor prikázaní.

Lebo jediným vodidlom a

cieľom prikázania je láska,

vychádzajúca z čistého srdca,

dobrého svedomia

a úprimnej viery.

(1Tim 1:5)

 

Jedine takto začneme chápať, čo by otcovo odpočívanie rušilo a čo je prirodzenou súčasťou oslavy. Dve rovnaké veci nie sú rovnaké. Prerúbať tri kusy dreva je prirodzené. Ale rúbať drevo na tri týždne dopredu práve teraz, počas oslavy … Iné je keď otec vyzve vnučku, aby zahrala na husliach a iné je, keď tri nevesty pri umývaní riadu vyspevujú a svojím spevom rušia to husľové sólo.

 

♦ 

 

Kto chápe sobotu ako zákon, a neplatí pre neho,

že

naplnením zákona je láska,

 

kto chápe sobotu ako prikázanie a neplatí pre neho,

že

cieľom prikázania je láska,

 

pre toho platí :

 

 

Keď prichádzate vidieť moju tvár,

ktože to žiada od vás rozšliapavať mi nádvoria?

Neprinášajte viac márnu obetu,

 ona mi je dymom ošklivým.

 

Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia?

 

Neznesiem hriech a slávnosť!

 

Vaše novmesiace a sviatky nenávidí moja duša,

stali sa mi  bremenom,

zunoval som znášať ich.

 (Iz 1:12–14)  

Čítať ďalej