Warning: include() [function.include]: open_basedir restriction in effect. File(/usr/share/pear/php-utf8/utf8.inc) is not within the allowed path(s): (/tmp:/usr/share/php:/usr/local/lib/php/pear:/etc/apache2/scripts:/usr/local/etc/apache22/scripts:/home/html/dobreslovo.sk) in /home/html/dobreslovo.sk/dobreslovo.sk/data/wp-content/plugins/wpaudio-mp3-player/wpaudio.php on line 245
 Záver | Dobré Slovo

19 – Záver knihy DIALÓG O EKUMÉNII

 

 

Jediná chyba

 

Nie je chybou RKC, že má pápeža.

– Niekto predsa musí viesť.

Nie je chybou RKC, že má apoštolskú centralizáciu.

– Božie slovo to pripúšťa.

Nie je chybou RKC, že medzi pápežmi boli ľudia nehodní.

– Pán Ježiš na to upozorňoval.

Nie je chybou RKC, že nehodní pápeži sedeli na tróne dlho.

 – Pán Ježiš o tom hovoril.

Jedinou chybou RKC je,

že kúkoľ na svojom poli

nikdy nenazývala kúkoľom!

 

Kým nezačne RKC kúkoľ nazývať kúkoľom, bude prešľapovať na scestí, na ktorom sa nachádza už vyše tisíc rokov.

 

Historické obdobia cirkvi

 ?42     –    326       prvotná cirkev

 326    –    608       štátna cirkev

 608    –    858       pápežská cirkev s pápežom ako patriarchom Západu

 858    –  1054       pápežská cirkev s trendom hegemónie

1054                        rozdelenie cirkvi

1054                       vznik rímskokatolíckej a pravoslávnej cirkvi

1054    –  1378    pápežská RKC s trendom monarchie

1378    –  1415     zánik apoštolskej sukcesie v RKC

1415                        zánik RKC

1415                        začiatok reformácie

1415    –  1998     priebeh reformácie – vznik obnovenej očistenej cirkvi

1999                       obnova RKC reformáciou

Keďže prekliatie a exkomunikácia z roku 1378 dodnes sňaté nebolo, samovražedný exkomunikačný zánik RKC platí. Zodpovedné posúdenie historických danností smutne konštatuje, že RKC vznikla 16. 7. 1054 a zanikla 6. 7. 1415.

Trvala 360 rokov a 360 dní.

 

 

 

PRÍLOHY

 

Použitá literatúra

Alberti, P.: Papežové, I.–IV. (Nový Národ, Přerov 1938)

Balthasar Hans Urs: Communio program (Communio, 1996 – 0. číslo)

Belejkanič Imrich: Pravoslávne dogmatické bohoslovie I., II. (Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Prešov 1996)

Bucko Vojtech: Cirkev Kristova v dejinách (Bratislava 1944)

Čapek Vladimír: Historie Bible (Advent, Praha 1990)

Dokumenty Druhého vatikanského koncilu I. (Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím 1968)

Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu II. (Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím 1970) prel. Stanislav Polčin SJ

Dokumenty druhého vatikánskeho koncilu I. (Spolok sv. Vojtecha, Trnava v Cirkevnom nakladateľstve Bratislava 1969)

Dokumenty druhého vatikánskeho koncilu II. (Spolok sv. Vojtecha, Trnava v Cirkevnom nakladateľstve Bratislava 1972)

Dokumenty II. vatikánského koncilu (Zvon, Praha 1995)

Documenti il concilio Vaticano II (Edizioni Dehoniane, Bologna 1966)

Dolinský Juraj: Dejiny cirkvi I., II. (Aloisianum – Teologický inštitút sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, Bratislava 1996)

Filipi Pavel: Křesťanstvo (Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno 1996)

Fischer Rudolf – Wollpert: Malý teologický slovník (Zvon, Praha 1995)

Franzen August: Malé církevní dějiny (Zvon, Praha 1995)

Hertling Ludwig: Dejiny katolíckej cirkvi (Dobrá kniha 1993)

Heriban Jozef: Príručný lexikón biblických vied (Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, Rím 1992)

Hladík Dušan: Porta Coeli (Sursum, Tišnov 1994)

Hlaváček Ivan: Ze zpráv a kronik doby husitské (Svoboda, Praha 1981)

Ján Pavol II.: Christifideles Laici (Lúč, Bratislava 1990)

Janáč, Pavol: Keď žiť je Kristus (Spolok svätého Vojtecha, Trnava 1994)

Janáč, Pavol: Kristus žije v dejinách cirkvi I. (Spolok sv. Vojtecha, Trnava vo vyd. Príroda a.s., Bratislava 1993)

Jednotný katolícky spevník (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1990)

Knittl, Jaroslav P.: Promluvy k věřícím i nevěřícím č. 21 (Signum Unitatis, 1991)

Kódex kanonického práva, (Konferencia biskupov Slovenska, Bratislava 1996)

Krištůfek, František Xaver: Všeobecný církevní dějepis (Kníž. arcibisk. knihtiskárna, Praha 1892)

Léon-Dufour, Xavier: Slovník biblické teologie (Velehrad – Kresťanská akadémia, Rím 1991)

Luther Martin: Výber zo spisov (Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1983)

Mikluščák Pavel: Teológia sviatostí I. II. (Teologický inštitút v Spišskej Kapitule, Spišské Podhradie 1996)

Molnár Amedeo: Slovem obnovená (Kalich, Praha 1977)

Molnár Amedeo – Dobiáš, F.M.: Husova výzbroj do Kostnice (Kalich, Praha 1965)

Mráček, Pavel K.:Stručná příručka církevních dějin (Matice Cyrilometodějská, Olomouc 1966)

Malý teologický lexikón (Cirkevné nakladateľstvo, Bratislava 1989)

Naše víra – sborník úvah o katolické víře (Zvon, české katolické nakladatelství, Praha 1990)

Nestle-Aland: Novum Testamentum Graece (Deutsche Bibelgesellschaft, Stuttgart 1987)

Nova Vulgata – Bibliorum sacrorum (Libreria Editrice Vaticana, 1986)

Osvald, Richard Fr.: Živý Ruženec (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1921)

Obrady krstu detí a sobášne obrady – podľa Rímskeho rituála (Spolok sv. Vojtecha, Bratislava 1976)

Obrady krstu a sobáša (Spolok sv. Vojtecha, Trnava v Cirkevnom nakladateľstve, Bratislava, 1977)

Petr z Mladoňovic: Zpráva o Mistru Janu Husovi v Kostnici (Svoboda, Praha 1981)

Pesch, Otto Herman: Druhý vatikánský koncil (Vyšehrad, Praha 1996)

Říčan Rudolf – Molnár Amedeo: 12 staletí církevních dějin (Kalich, Praha 1989)

Sväté Písmo Starého i Nového zákona (Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, Rím 1995)

Schneider Ludwig: Zprávy z Izraele (A-ALEF, Ostrava 1997)

Schierse, Franz Joseph: Biblická teologie (Zvon, Praha 1992)

Šoltész Štěpán: Dějiny křesťanské církve (Kalich, Praha 1990)

Špirko Jozef: Cirkevné dejiny (Neografia, Martin 1943)

Štiavnický, Baláž: Milovať bez lásky a sexu? (Daco, Bartislava 1997)

Takáčová Libuša: Kresťanská terminológia (Jas, Zvolen 1996)

Vavrová-Frická, Eva: Mária (Práca, Bratislava 1992)

 

Slovník cudzích výrazov

Adonaj – slovo, používané v hebrejčine výlučne na označenie Boha Jehovu vo význame Pán. Slovo „Adonaj“ je však plurál a jeho doslovný preklad by bol „moji Páni“.

Autokefálna cirkev – znamená doslovne samostatná cirkev. Tiež sa nazýva nezávislá cirkev. Pod nezávislosťou sa rozumie nezávislosť na Ríme. Takýmito cirkvami sú ortodoxné cirkvi s gréckou liturgiou. Starokatolícka cirkev predstavuje tiež tento model nezávislosti.

Birmovka – konfirmácia.

Cirkev (gr. ekklésia = zhromaždenie) – skupina ľudí, zhromaždená v mene Ježiša Krista, pod vedením Ducha Svätého.

Diaspora (gr. diasporá = rozptýlenie) – rozumie sa pod tým rozptýlenie Židov po území mimo ich vlasti. Rozptýlení Židia i v cudzine držali pohromade a vybudovali si svoje židovské náboženské obce a miesto chrámu synagógy.

Dogma (gr. dogmatízein = ustanoviť) – u evanjelických kresťanov je to súhrn vierouky, založenej na biblii. U RKC je to súhrn vieroučných a mravoučných ustanovení, ktoré RKC v priebehu svojej existencie prijala, uzákonila ako záväzné pravdy. Príslušníci RKC im musia veriť akožto zjaveným pravdám.

Džihád – v moslimskom učení je to svätá vojna, ktorá je vedená proti odporcom moslimskej viery.

El (hebr.) – kmeň slova Elóhím.

Elóhím, Élim (hebr.) – to, čo v slovenčine znamená slovo Boh. Ale rozumie sa pod tým všeobecné označenie Jehovu. Elóhím je tvar množného čísla.

Etymológia – 1. veda, ktorá rozoberá a vysvetľuje význam slov; 2. samotný proces rozboru a výkladu významu slova.

Eucharistia (gr.) – vzdanie vďaky. 

Exkomunikácia – vyobcovanie. V minulosti to znamenalo vylúčenie z cirkvi. V súčasnosti je to v RKC najvyšší a najprísnejší nápravný cirkevný trest, ktorým sa preruší spojenie veriacich s potrestaným. RKC rozlišuje dva zásadné typy exkomunikácie. Excomunicatus vitandus – označuje vylúčených vinníkov, ktorých sa treba strániť. Excomunicatus toleratus – je druh vinníkov, ktorí sú síce pozbavení obecenstva s veriacimi, ale majú prístup k počúvaniu Božieho slova.

Hagada (hebr.) – je niekoľkostránková liturgická príručka pre Židov, hlavne pre židovské domácnosti. Pochádza z 5. stor. pred Kristom a obsahuje stručný popis a postup pre všetky liturgické úkony.

Heréza (gr.) – náuka, ktorá popiera učenie NZ; sektárstvo, bludárstvo.

Interdikt – bola v stredoveku veľmi účinná zbraň pápežov na dosiahnutie svojej vôle. Bola to vlastne najukrutnejšia forma vydierania. Keď chceli pápeži presadiť svoju vôľu a určitá časť obyvateľstva im vzdorovala, pápež uvalil na to územie interdikt. Vzťahovalo sa to spravidla na konkrétne mesto. Mesto, na ktoré pápež uvalil interdikt nesmelo vysluhovať bohoslužby a udeľovať sviatosti. A tak zbožní obyvatelia – ktorí obyčajne ničím pápežovi nevzdorovali a ničím sa neprevinili – veľmi trpeli, že sa nemohli zúčastniť bohoslužieb. A z pohnútky obnovenia bohoslužieb v meste, boli takýmto rafinovaným donútením ochotní urobiť voči vzdorujúcemu obyvateľstvu čokoľvek – z dnešného hľadiska často i trestný čin.

Jehova, Jahvé – je sfonetizovaný prepis Božieho mena JHVH. Týmto menom sa predstavil izraelskému národu Boh stvoriteľ.

Jehošua[h] – je hebrejská fonetická transkripcia mena Ježiš.

Kacír – ide o českú skomoleninu, pochádzajúcu z nemeckého slova Ketzer. Pôvodne sa týmto výrazom označovali zločinci väčšieho formátu. (Die Kette = putá, okovy.) Až v 13. storočí tento výraz vzal na seba špecifickú podobu trestancov náboženského typu. Je to paralela latinského výrazu haereticus, čo znamená heretik, sektár.

Kliatba – to je pojem, ktorý NZ nepozná. Určitá forma kliatby sa nazýva v NZ zlorečenie, alebo zlorečenstvo. V chápaní RKC sa tento výraz často používa na zastrašovanie ľudí. Pápeži – obzvlášť v stredoveku – s obľubou presadzovali svoje mocenské záujmy tak, že používali ako účinné zastrašovanie kliatbu.

Koncil (lat. concilium = spojenie, zjednotenie, stretnutie, schôdza, snem) – viacvýznamové slovo; v kresťanstve znamená stretnutie delegovaných zástupcov na riešenie potrebných otázok vieroučného, mravoučného či iného charakteru.

Konciliarizmus – zásada, podľa ktorej je koncilárne zhromaždenie biskupských delegátov nadradené nad pápežský úrad. To znamenalo, že najvyššou pozemskou právomocou v cirkvi je stanovisko celocirkevného koncilu. Konciliarizmus bol niekoľkokrát presadený v cirkvi a taktiež niekoľkokrát zrušený. Niekedy bol východiskom z bludu, inokedy bol prehlásený za blud.

Konsekrácia (lat. consecrare = posvätiť) – je to posvätenie chleba a vína pri omši, ktoré vykonáva kňaz.

Krst (gr. baptismós = ponorenie) – kresťanský obrad, viditeľne potvrdzujúci rozhodnutie človeka pre Krista.

Kult (lat. cultus = úcta) – uctievanie, pocta.

Liturgia (leitourgia = služba náboženského charakteru) – v kresťanskom poňatí je to predpis o spôsobe konania bohoslužby; bohoslužobný poriadok.

Mesiáš (hebr. MaŠiJaH = Jahve zachraňuje, Jahve je záchrana).

Neofyta – je človek, ktorý sa stáva katolíkom až v dospelosti, a síce tým, že sa ako dospelý dá pokrstiť.

Pascha, pesach (hebr. Pesach Jahvé = Jahve preskočí) – je to výraz, ktorý pripomína udalosť Veľkej noci, keď Boh vyslobodil Izraelitov z egyptského zajatia. (Viď stať Večera Pánova).

Perikopa (gr. odsek, stať) – je to v biblii obsahovo samostatná časť textu. Býva obyčajne označená nadpisom, ktorý nie je súčasťou biblického textu, ale dielom prekladateľa.

Pontifex – veľkňaz. Pontifex Maximus, Summus je titul pápeža, ktorý vyjadruje, že je najväčším a najvyšším kňazom).

Pontifikát – trvanie funkčného obdobia u konkrétneho pápeža.

Presbyter (gr.) – starší. V latinčine senior.

Recesia – nedodržanie dohodnutých pravidiel, porušenie zaužívaných zvyklostí.

Schizma (lat.) – rozkol, rozseknutie, rozštiepenie.

Synoda – cirkevný snem, koncil.

Šáhid – podľa moslimského učenia je to muž, ktorý zahynul v posvätnej vojne proti nevercom. Za jeho smrť v tejto vojne má formou odmeny zaručený vstup do Alahovho raja.

Tetragrammaton Arréton (gr.) – nevysloviteľné štvorpísmeno Božieho mena.

Transsubstanciácia – prepodstatnenie, premena podstaty chleba a vína na telo a krv počas omše.

Zákonník (lat. scribis, gr. grammateus) – odborný židovský znalec Písma.

Zlorečenstvo – kliatba. Ale NZ nepozná pojem kliatba, preto význam slova zlorečenstvo naznačuje skôr odlúčenie od Krista.

 

Otázky do diskusie s kňazmi

Večera Pánova

1.  Aké biblické pravidlo určovalo, ktoré kraje Nemecka smeli a ktoré nesmeli prijímať kalich? (Lebo sotva sa odvážia úprimní veriaci povedať pravdu – že išlo len o pravidlo pápežskej ľubovôle.)

2.  Aké biblické pravidlo určovalo, že v Čechách sa mohlo prijímať pod oboma spôsobmi 58 rokov a potom už nie (1564–1622)?

3.  Aké biblické pravidlo povoľuje prijímať rodičom pod obojakým spôsobom v deň sobáša dieťaťa?

4.  Kto sú tí šťastní príbuzní, ktorí smú prijímať pod obojakým spôsobom pri príležitosti sobáša ich príbuzného?

5.  Aký to má byť príbuzenský vzťah, aby člen príbuzenstva mohol prijímať pod obojakým spôsobom?

6.  Čo je to „plnšie zvýraznenie obetnej hostiny“? Ak takéto niečo existuje, prečo niektorí laici nesmú zakúsiť ani raz za celý život takéto „plnšie zvýraznenie obetnej hostiny“ a iní laici majú na to nárok len vďaka sobášu svojich detí, alebo príbuzných?

Krst

Predpisy RKC povoľujú v prípade nebezpečia smrti, aby kňaz pokrstil dieťa obyčajnou – nesvätenou – vodou. Ak dieťa nezomrie, je krst právoplatný, napriek tomu, že voda nebola posvätená.

1.  Aký rozdiel je medzi človekom, ktorý bol pokrstený právoplatným krstom posvätenou vodou a tým druhým, ktorý bol pokrstený právoplatným krstom neposvätenou vodou?

2.  Kde sa nachádza vieroučné ustanovenie o rozdiele krstu posvätenou vodou a neposvätenou vodou?

3.  Ako posväcovali vodu apoštolovia v prvotnej cirkvi a kde je o tom v NZ zmienka?

Manželstvo

1.  Prečo kňazi nútia prisahať, keď Pán Ježiš výslovne proti tomu varoval?

2.  Prečo potrebuje právoplatne uzavreté a požehnané manželstvo ešte prísahu?

3.  Čo je to cirkevný neplatný sobáš?

4.  Čo chýba svätému nesviatostnému manželstvu? Lebo ak neveriaci manželia uverili, ich manželstvo postráda sviatostný charakter, hoci oni sa stávajú svätými v zmysle Božieho slova: Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ {1 Pt 1:14–16} Čo mu teda ešte chýba, okrem slovíčka sviatostný?

Kňazstvo

1.  Prečo sa nesmela vysluhovať omša v meste, v ktorom bol Ján Hus, súc pod kliatbou dvoch prekliatych pápežov a prečo mohli vysluhovať omšu prekliati kňazi a prekliati biskupi, prekliati tými istými prekliatymi pápežmi?

Pápežstvo

1.  Chceli by ste z aktu cirkevnej poslušnosti poslúchať niektorého z uvedených predluterských pápežov?

2.  Ktorý z uvedených postojov k Formosovi treba dnes brať ako pravý? Ak si zvolíte hociktorý, budete v opozícii proti mienke tých pápežov, ktorí mali opačný názor. A boli to ozajstní pápeži?

3.  Akú máte záruku, že po Wojtylovi nenastúpi zase Formosus, či Borgia?

4.  Prečo si pápež Ján XXIII. dal v 20. storočí toto meno, hoci v 15. storočí jestvoval pápež toho istého mena?

 

 

  

 

 

Edičné údaje

Dušan Seberíni: Dialóg o ekuménii – 120 odpovedí na zvyčajné otázky

Vydalo vydavateľstvo Dobré slovo v Banskej Bystrici

Náklad: 5 000 ks

1. vydanie – 1998

ISBN 80-85760-01-2

Tlač: Alfaprint Martin

 

 

 

Dva odkazy

 

²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²

»Všetci ľudia sú zaviazaní

v tých veciach,

ktoré sa vzťahujú na Boha a jeho Cirkev,

hľadať pravdu

a keď ju spoznajú

na základe božského zákona

 majú povinnosť a právo

ju prijať

a zachovávať.«

 (Kódex kanonického práva RKC, Kán 748 - §1.)

 

 

Ježiš povedal:

“Ak ostanete v mojom slove,

budete naozaj mojimi učeníkmi,

poznáte pravdu

a pravda vás vyslobodí.”

{Jn 8:31-32}

²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²²

 

 

 

THE END

Čítať ďalej