Warning: include() [function.include]: open_basedir restriction in effect. File(/usr/share/pear/php-utf8/utf8.inc) is not within the allowed path(s): (/tmp:/usr/share/php:/usr/local/lib/php/pear:/etc/apache2/scripts:/usr/local/etc/apache22/scripts:/home/html/dobreslovo.sk) in /home/html/dobreslovo.sk/dobreslovo.sk/data/wp-content/plugins/wpaudio-mp3-player/wpaudio.php on line 245
 KNIHY | Dobré Slovo

Názvoslovie v kalendároch

Názvoslovie v kalendároch

Po celý stredovek, až do začiatku novoveku bola medzinárodným jazykom latinčina. Dnes je takmer pre celý svet medzinárodným jazykom angličtina. Nuž pozrime sa, čo vyjadrujú v týchto medzinárodných jazykoch názvy hodiny, dňa, týždňa i mesiacov…

Denná fáza

Jakobovi potomkovia rozdeľovali deň asi tak, ako všetky iné kultúry, ktoré nepoužívali hodiny. V tom zmysle teda rozoznávame sedem denných fáz :

svitanie

ráno

predpoludnie

p o l u d n i e

popoludnie

podvečer

večer

Aj naši predkovia ešte pred pár desiatkami rokov používali tie isté názvy, ktorými si pomáhali presne určovať dennú fázu, bez použitia pojmu hodina.

Hodina

Názov hodina nie je biblický pojem. Tento časový podiel dňa sa v starozákonnej časti Biblie nenachádza a preto bol v starozákonnej dobe pojem hodina neznámy. Prvý výskyt slova hodina sa v SZ nachádza v knihe proroka Daniela: … v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece. (Dan 3:6 b) K uvedenému textu treba vedieť, že slovom hodina je nesprávne preložené aramejské slovo, ktoré sa vyskytuje v SZ len päťkrát, a to len v Danielovej knihe. Neznamená časový podiel dňa, tvajúci „hodinu“, ale iba stanovený čas [9], ktorý sa vzťahuje na niečo presne určené .

V novozákonnej dobe sa v Rímskej ríši pojem hodina často používal v podobnom význame ako v Danielovej knihe na označenie určitej dennej doby. Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. (Mt 10:19) Popri tom sa však tento pojem začal používať aj v novom význame – na označenie dennej doby, ktorú už presne stanovoval hodinový systém.

Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. (Mt 20:3)

To znamená, že sa už bežne používali hodiny. Objektívnym meračom času boli vtedy hodiny slnečné a používalo sa rozdelenie dňa na 12 hodín.

Ježiš odpovedal:

“Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. (J 11:9)

Tabuľka č. 11

Prevod rímskeho delenia dňa na naše delenie
Rím.hod. Rímsky názov Súčasná hodina Odkaz v NZ
1 hora prima 7
2 hora secunda 8
3 hora tertia 9 Sk 2:15
4 hora quarta 10
5 hora quinta 11
6 hora sexta 12 Mt 27:45, Sk 10:9, Mk 15:33
7 hora septima 13
8 hora octava 14
9 hora nona 15 Lk 23:44, Sk 3:1
10 hora decima 16
11 hora undecima 17
12 hora vespera 18

Kvôli výmenám vojenských strážnych služieb mali Rimania zavedené aj delenie noci. Nočný dvanásťhodinový interval bol delený na štyri trojhodinové strážne časti . Delenie hodiny na menšie časové jednotky sa v novozákonnej dobe v Rímskej ríši nepoužívalo, a síce preto, že neexistovalo praktické uplatnenie týchto menších časových jednotiek. Samozrejme preto neexistovali ani spôsoby merania časových jednotiek kratších ako hodina.

Anglický názov hodiny »hour« pochádza z latinského názvu »hóra« a ten pochádza z gréčtiny. Jeho pôvod vychádza z najstaršej gréckej mytológie. Tri sestry – Hóry (gr. Hórai) – boli bohyne troch ročných období. Auxó panovala nad obdobím rastu, Thalló nad obdobím kvetu a Karpó nad obdobím plodov. Ich matkou bola bohyňa Themis a otcom bol Zeus. Keďže každé obdobie roka bolo v znamení niektorej Hóry, konkrétne obdobie sa začalo nazývať hóra. To sa zaužívalo a neskôr sa pod týmto pojmom začal rozumieť určitý čas, čo platilo prenesene aj pre určitú dennú dobu. Tak tento pojem prevzali od Grékov Rimania.

Deň

U Židov jednotlivé dni týždňa nemali názvy a boli rozlišované len radovými číslovkami. Všetky, teda aj siedmy deň. Rímska ríša sedemdenný týždeň nepoznala, ale Židia, ktorí sa usadili v Rímskej ríši, vnášali poznanie sedemdenného cyklu. Tak vzniklo pozvoľne aj latinské pomenovanie dní v sedemdennom cykle podľa židovského vzoru. Rozdiel bol len v tom, že v latinskom pomenovaní siedmy deň dostal meno.

Meno siedmeho dňa vzniklo prirodzene – tak ako vznikala väčšina prezývok. Ak Židia v sobotu hovorili: „Dnes je šabbát,“ možno ešte stále mali na mysli náplň siedmeho dňa. Ak však Riman povedal: „Dnes je sabbatum,“ tak už mal na mysli len názov siedmeho dňa.

A tak sa náplň siedmeho dňa stala pomenovaním …

Až v dobe kresťanstva bol sedemdenný týždeň v Rímskej ríši uzákonený a jednotlivé dni týždňa dostali mená, ktoré sú zhodné s názvami planét. Tento vzor rímskeho názvoslovia môžeme považovať za základný, pretože z tohto názvoslovia prevzala názvy dní týždňa väčšina európskych zemí.

Naše Pomenovanie dní v Rímskej ríši
názvy radovými číslovkami podľa planét
nedeľa feria prima deň prvý dies Solis deň Slnka
pondelok feria secunda deň druhý dies Lunae deň Mesiaca
utorok feria tertia deň tretí dies Martis deň Marsa
streda feria quarta deň štvrtý dies Mercurii deň Merkura
štvrtok feria quinta deň piaty dies Jovis deň Jupitera
piatok feria sexta deň šiesty dies Veneris deň Venuše
sobota sabbatum deň siedmy dies Saturni deň Saturna

Tu sa však treba zastaviť. Vo väčšine kníh s kalendárnym obsahom sa tvrdí, že dni týždňa boli pomenované podľa planét. A naozaj to na prvý pohľad vyzerá tak, ako keby išlo o planéty slnečnej sústavy … Skutočnosť je však taká, že planéty boli v Rímskej ríši pomenované podľa božstiev! Nám sa už dnes zdá, že Slnko nemôže patriť medzi božstvá a nazvať deň ako „deň Slnka“ – veď to predsa nemôže byť nič zlé … Ale pozrime si, aký názor na to má Boh.

2 Ak sa nájde u teba v niektorom tvojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, muž alebo žena, ktorí urobia, čo je zlé v očiach Pána, tvojho Boha, a prestúpia jeho zmluvu, 3 ak pôjdu a budú slúžiť iným bohom a budú sa im klaňať: slnku, mesiacu alebo celému nebeskému voju, čo som neprikázal, 4 a ak vec oznámia tebe, ty to vypočuješ a dôkladne preskúmaš a ak zistíš, že je to pravda, že sa taká ohavnosť stala v Izraeli, 5 muža alebo ženu, čo spáchali tú ohavnú vec, vyvedieš k bránam svojho mesta a ukameňuješ ich na smrť. 6 Ten, kto má zomrieť, zahynie na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Nikoho nech neusmrcujú, keď proti nemu svedčí iba jeden svedok. (De 17:2–6)

Práve sme čítali veľmi vážne Božie varovanie. Klaňať sa iným bohom je pre Boha JeHoVaHa taká ohavnosť, že si zasluhuje trest smrti. A pritom všetky dni týždňa nesú mená pohanských bohov …

Tabuľka č. 12

Názvy dní podľa bohov
slovenský latinský latinský grécky „funkcia“
názov názov názov názov gréckeho
dňa dňa boha boha boha
nedeľa dies Solis Sól Helios boh slnečného teplaa svetla
pondelok dies Lunae Lúna Seléné bohyňa mesiacaa hviezdneho neba
utorok dies Martis Mars Áres boh vojny, bojaa krutosti
streda dies Mercurii Mercurius Hermés boh chytrákova posol bohov
štvrtok dies Iovis Iuppiter Zeus najvyšší boh, vládca hromu a blesku
piatok dies Veneris Venus Afrodité bohyňa láskya krásy
sobota dies Saturni Saturnus Krónos boh krajiny Latium, otec boha Jupitera

Keďže Rimania prevzali väčšinu bohov od Grékov, tabuľka uvádza mená dotyčných bohov aj v gréčtine.

Takto aj názvy dní vzdávali úctu rímskym božstvám, ktorým boli zasvätené chrámy, oltáre a napokon i dni! Nešlo iba o pomenovanie – išlo o rituálne uctievanie príslušného boha, ktorému bol daný deň zasvätený.

Dies Martis nie je Marsov deň, ale deň zasvätený bohu vojny – Marsovi!

Dies Venus nie je Venušin deň, ale deň zasvätený pohanskej bohyni lásky Venuši!

A tak je to aj s ostatnými dňami. Presvedčivý dôkaz, že dni boli zasvätené bohom a nie planétam poskytujú názvy dní v germánskych jazykoch. Keby Rimania boli mali dni pomenované podľa planét, bolo by sa to odrazilo aj v germánskom názvosloví. Lebo germánske kmene prevzali názvy dní od Rimanov a bolo by teda prirodzené, aby tieto názvy niesli mená planét. Ibaže germánske názvy nesú mená germánskych bohov! Keďže každý z týchto bohov je z »funkčného« hľadiska obdobou príslušného rímskeho boha, dokazuje to, že išlo o premenovanie dní podľa bohov a nie podľa planét!

Tabuľka č. 13

Anglické názvy dní a planét
slovenské latinské anglické názvy
názvy dní názvy dní planét dní bohov
nedeľa dies Solis Sun sunday Sol
pondelok dies Lunae Moon monday Luna
utorok dies Martis Mars tuesday Tíw
streda dies Mercurii Mercury wednesday Woden
štvrtok dies Jovis Jupiter thursday Thunor
piatok dies Veneris Venus friday Frige
sobota dies Saturni Saturn saturday Saturn

Nedeľa – deň boha Solisa.

Pondelok – deň bohyne Luny.

Utorok – deň staroanglického božstva Tíw.

Streda – deň staroanglického boha Wodena. (V severských zemiach sa nazýva Ódin.)

Štvrtok – deň staroanglického boha Thunora, boha hromu. (V severských zemiach má meno Thór.)

Piatok – deň staroanglickej bohyne lásky – Frigy.

Sobota – deň boha Saturna, patróna krajiny Latium.

Tabuľka č. 14

Nemecké názvy dní a planét
slovenské latinské nemecké názvy
názvy dní názvy dní planét dní bohov
nedeľa dies Solis e Sonne Sonntag boh slnka Sol
pondelok dies Lunae r Mond Montag bohyňa mesiaca Luna
utorok dies Martis r Mars Dienstag dingesdach
streda dies Mercurii r Merkur Mittwoch stred týždňa
štvrtok dies Jovis r Jupiter Donnerstag boh hromu Donar
piatok dies Veneris e Venus Freitag bohyňa lásky Freya
sobota dies Saturni r Saturn Samstag deň zhromaždenia

nedeľa ostáva dňom boha Sola

pondelok ostáva dňom bohyne Luny

utorok stredoveký dolnonemecký názov dingesdach bol nahradený moderným nemeckým názvom Dienstag.

streda delí sedemdennú periódu na dva trojdňové celky, v ktorých má sobota pevné miesto ako siedmy deň. Názov »stredtýždeň« používajú všetky okolité slovanské národy.

štvrtok deň boha Jupitera – nesie názov nemeckého boha Donara. Jupiter bol vládca búrky, hromu, dažďa a nebeskej klenby. Donar bol bohom hromu.

piatok deň bohyne lásky Venuše má názov starogermánskej bohyne lásky, manželky boha Odina. Starogermánsky tvar jej mena bol Frigg, staronemecký názov bol Frija a tiež Frigge. Severské »frijatac« znamená Frijin deň.

sobota tu najvýraznejšie vystupuje vplyv kresťanstva. Názov Samstag svedčí, že dňom zhromaždenia bola sobota (sammeln = zhromažďovať sa; die Sammlung = zhromaždenie). Nemecké názvoslovie má však pre sobotu aj druhý tvar – Sonnabend – ktorý pochádza z pôvodného rímskeho názvoslovia.

Tabuľka č. 14 ukazuje, že medzi anglickými a nemeckými názvami dní je podstatný rozdiel. Anglické názvy vykazujú celistvosť rímskej predlohy, nemecké názvy nesú stopy pohanských názvov, ale súčasne už vykazujú vplyv kresťanstva.

Ukázali sme si, že názvy dní boli modlársky zasvätené pohanským bohom. Toto si uvedomovali kresťania v rannej cirkvi a chceli sa vyhnúť používaniu takýchto názvov. Preto zaviedli v Rímskej ríši kresťanskú terminológiu, ktorá vychádzala z predošlého latinského pomenovania.

nedeľa Dominica

pondelok feria secunda

utorok feria tertia

streda feria quarta

štvrtok feria quinta

piatok feria sexta

sobota feria septima – (častejšie sabbatum)

Ibaže tu vidíme rozdiel v tom, že v cirkevných spisoch sa začal prvý deň týždňa uvádzať menom, zatiaľ čo ostatné dni sa označovali číslom. To signalizovalo začiatok veľkej prevrátenosti. – Ako k tomu došlo?

Pánov deň

Kresťania museli povinne zo dňa na deň zmeniť pravidelný čas stretávania, lebo 7. marca 321 AD dal rímský cisár Konštantín príkaz na uctievanie nedele, ktorá mala názov deň Slnka. Keďže kresťania uctievali Boha, uctievanie dňa pokladali za modlárstvo. Preto sa snažili aspoň nepoužívať oficiálny pohanský názov nedele dies Solis – deň Slnka. Ale cisárov príkaz museli prijať a my nevieme za akých ťažkých okolností to bolo. Faktom však je, že pohanský názov nedele – dies Solis – kresťania nepoužívali a medzi sebou začali používať názov dies Dominica – deň Pána. Tento názov sa ujal a v krátkej dobe sa začal používať ako neoficiálny názov nedele na celom území vtedajšej Rímskej ríše. Teologicky vzdelaní cirkevní vodcovia sa síce postavili proti tomuto nevhodnému názvu, ale nedarilo sa im zlikvidovať ho, lebo kresťania radšej volili tento krásny názov, aj keď bol teologicky závadný, ako by mali používať pohanský názov dies Solis. Keď pominul vplyv Konštantína Veľkého, bolo už neskoro – kresťania už neboli ochotní vzdať sa názvu dies Dominica.

Pýtame sa však, v čom je závadný ten krásny názov »deň Pánov«? Nuž termín »deň Pánov« je v eschatológii [10] konkrétnym názvom konkrétnej udalosti. V SZ je na mnohých miestach mnohými prorokmi predpovedaný určitý konkrétny deň, keď príde Boh JeHoVaH znovu na zem. Tento deň sa nazýva v SZ »deň Pánov« [11]. Je však dôležité, že sa tento pojem nachádza aj v NZ ale len na jednom mieste – Zj 1:10 (gr. kyriaké heméra – Pánov deň). Okrem uvedeného miesta je tento pojem spomínaný v NZ ešte niekoľkokrát, ale už v inom[12] tvare. Kto by bol ochotný prijať názov »deň Pánov« na pomenovanie nedele, tomu predkladám obsah tohto pojmu, tak ako nám to v NZ podáva apoštol Peter.

Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú aj zem i diela, ktoré sú na nej. (2 Pt 3:10)

Uvedený verš jasne ukazuje, že názov dies Dominica – deň Pána – je síce biblický pojem, ale znamená niečo celkom iné ako názov prvého dňa v týždni!

Preto sa postupne upustilo od tohto názvu a začala sa používať skrátená verzia – Dominica. Táto verzia sa zachovala dodnes, pričom v spisovnej latinčine už má formu podstatného mena ženského rodu s významom »Pánova«. A tak latinčina má dva tvary pre názov nedele – dies Solis a Dominica. Zvíťazil však pôvodný, pohanský, oficiálny názov – dies Solis tým, že sa preniesol v doslovných prekladoch aj do iných jazykov a tak vo väčšine krajín, ktoré patrili pod vládu Rímskej ríše, názov nedele pochádza z názvu »deň Slnka«.

Slovenské názvy

Slovenské názvy dní týždňa boli zavedené o niekoľko storočí neskôr ako názvy germánske a preto nenesú mená rímskych bohov. Sú však pestrou zmesou vplyvu staroslovienčiny a vplyvu východných i západných susedov. Najvýraznejšie vyniknú chybné názvy našich dní týždňa, keď vedľa nich postavíme pôvodné latinské názvy z prvého storočia AD.

Tabuľka č. 15

Slovenské názvy dní týždňa
Latinské názvy Významlatinskýchnázvov Slovenské názvy Významslovenskýchnázvov
feria prima deň prvý nedeľa nepracovný deň
feria secunda deň druhý pondelok deň po nedeli
feria tertia deň tretí utorok druhý deň !!!
feria quarta deň štvrtý streda stred týždňa
feria quinta deň piaty štvrtok štvrtý deň !!!
feria sexta deň šiesty piatok piaty deň !!!
feria septima deň siedmy sobota z lat. sabbata

Nedeľa je názov prevzatý od východných susedov v čase, keď už nebola sobota dňom odpočinku.

Pondelok je názov prevzatý od východných susedov. Ponedeľnik v ruštine znamená následnosť po nedeli.

Utorok je názov prevzatý od východných susedov. Rusky vtornik znamená doslovne »druhýk«.

Streda je dôležitý názov, ktorý dokazuje, pôvod nášho názvoslovia. Český, slovenský a ruský názov jasne vyjadruje stred týždňa, čo znamená, že pred týmto dňom predchádzajú tri dni a po ňom nasledujú tiež tri dni. Takže ostatné názvy sú dezorientačné, lebo utorok nie je druhým dňom ale tretím, štvrtok nie je štvrtým dňom ale piatym a piatok nie je piatym dňom, ale šiestym!

Sobota je jednoznačne siedmym dňom.

Ruské, slovenské a české názvoslovie môže byť podkladom pre historické skúmanie zámeny soboty za nedeľu na tomto slovanskom území.

Štvrtok by mal vyjadrovať, že je piatym dňom v týždni [13]!!!

Piatok by mal vyjadrovať, že je šiestym dňom v týždni!!!

Sobota je v našom kalendárnom systéme uvádzaná ako šiesty deň. To nie je chyba, ale podvrh! Lebo sme národ gramotný a dokonca kresťanský! Čiže sobota môže byť šiestym dňom len pre tých, ktorí nechcú počítať do sedem…

Takže s rehabilitáciou soboty súvisí aj poopravenie názvov dní týždňa.

Týždeň

Rímsky názov tohto sedemdenného cyklu – hebdomas – potvrdzuje, že spočiatku išlo u Rimanov len o evidenciu siedmeho dňa. Lebo slovo hebdomas je latinská transkripcia z gréckeho hebdomos, čo znamená v gréčtine siedmy. V latinčine siedmy je septimus. Latinské pomenovanie septimana (»sedmica«) sa začalo používať až vtedy, keď už evidentne išlo o sedemdenný týždeň s evidenciou všetkých siedmych dní. Slovenský názov »týždeň« má svoj pôvod v staroslovienčine. Názov sám o sebe dokazuje, že vznikol v čase, keď naši predkovia mali už zaužívaný sedemdenný cyklus a názvy siedmych dní boli ustálené. Lebo slovo týždeň vyjadrovalo skutočnosť, že po siedmych dňoch má deň ten istý názov, teda »týždeň«.

Mesiac

Názvoslovie mesiacov, ktoré sa u nás v súčasnosti používa, je staré viac ako 2000 rokov a pochádza pôvodne z rímskeho kalendára.

Januarius – zasvätený pre boha Janusa

Februarius – pôvod názvu je neznámy Martius – zasvätený pre boha Marsa

Aprilis – pôvod názvu je neznámy

Maius – zasvätený bohyni Maji, matke boha Merkuria

Junius – zasvätený bohyni Junone

Július – pomenovaný na počesť cisára G. I. Caesara Augustus – pomenovaný na počesť cisára Augusta

Mená ďalších mesiacov pôvodne oznamovali ich poradie v roku. To bolo v čase, keď platil rímsky desaťmesačný kalendár. Po zmene kalendára, pridaním ďalších dvoch mesiacov, tieto názvy prestali oznamovať poradie.

September – siedmy

October – ôsmy

November – deviaty

December – desiaty

Latinské názvy mesiacov boli prijaté vo väčšine európskych krajín a používajú sa dodnes. Je však zvláštne, že nikoho v kresťanskom svete netrápi, že štyri mesiace sú zasvätené rímskym bohom a dva z mesiacov sú pomenované na počesť pohanských rímskych cisárov.

Zhrnutie

Účelom tejto časti je upozornenie na veľmi podivuhodné fakty. Kresťanstvo jestvuje už 2000 rokov a zdalo by sa, že v Európe zvíťazilo vo forme nadnárodného náboženstva. Práve preto vyvstáva otázka, ako je možné, že »kresťanský jazyk«, ktorým vyše 1000 rokov bola latinčina, používa celú časomernú terminológiu pohanského Ríma! Názov hodiny, dní týždňa i názvy mesiacov už po 2000 rokov nesú mená pohanských bohov!

Ak sa niekto spýta, ako je možné, že vyše 1600 rokov sa medzi kresťanmi svätí nedeľa, hoci to Pán Boh nechce, treba odpovedať otázkou : „Ako je možné, že vyše 1600 rokov kresťania používajú mená pohanských bohov – každodenne, celodenne a celoživotne!?! “

Záver kapitoly

Účelom bolo upozorniť na niekoľko faktov.

  • Súčasný kalendár má svoj pôvod v egyptskom náboženskom systéme
  • Názvy dní sú zasvätené cudzím božstvám. Vyšli z pohanského Ríma a kresťanský Rím sa nikdy nepokúsil o ich zmenu! A sú to práve Slovania, ktorí sa z tohto názvoslovia „vymanili“ – zrejme už v dobe, keď sa snažili vymaniť spod vplyvu Ríma.
  • Názvy mesiacov tiež vyšli z pohanského Ríma a polovica z nich je zasvätená cudzím bohom a modlám!
  • Názov hodina pochádza z gréckeho polyteizmu!

Popri množstve kalendárnych zmien,

sedemdenný cyklus ako jediný

pretrval bez zmeny až dodnes.

Dokázal existovať v rôznych kalendárnych systémoch

ako samostatný systém,

nezávislý na žiadnom inom časomernom systéme!

Sedemdenná perióda sa opakuje

mesiac čo mesiac,

rok čo rok,

od vekov až na veky …

Sedemdenný cyklus nevznikol delením roka alebo mesiaca,

ale bol daný človeku od Boha.


[1] Niečo podobné sa zachovalo dodnes aj u nás, kde sú dni roka „zasvätené“ menám. (Napríklad: dnes je Jána). Pôvodne to boli iba mená svätcov, neskôr došlo k sekularizácii.

[2] Podrobný popis egyptského kalendára podáva grécky historik Herodotos vo svojom diele Dejiny.

[3] Lat. nundinae = trh.

[4] Pozri v tejto kapitole state »Názvoslovie« a »Týždeň«.

[5] Gregor XIII. bol pápežom od roku 1572 do roku 1585.

[6] V tej dobe ešte nebol známy mayský kalendár.

[7] Myšlienka z knihy Evy Kotulovej – Kalendář, aneb kniha o věčnosti a času – Praha 1978, Svoboda

[8] Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, Sacrosanctum Concilium, čl. 106, str. 213 (vydal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím 1968)

[9] Slovo hodina je tu použité preto, lebo prekladatelia boli ovplyvnení prekladom v Septuaginte, kde je použité slovo hóra.

[10] Eschatológia je teologická náuka o posledných časoch ľudstva na zemi.

[11] Tento pojem dodnes nie je v eschatológii dostatočne objasnený a je predmetom mnohých sporov, preto nepodávam o ňom bližšiu správu. Záujemcovia o bližšie objasnenie si môžu pozrieť príslušné starozákonné texty – napr. Joel 1:15; Sof 1:14; Zach 14:1.

[12] Gr. heméra kyriú.

[13] Táto chyba sa vyskytuje temer vo všetkých rečiach. Napríklad december znamená desiaty, hoci vieme, že je dvanásty…

Čítať ďalej

Páter Chiniquy

Pater Chniquy

Čítať ďalej

BOH OTEC – JEDINÝ PRAVÝ BOH

Boh Otec – jediný pravý Boh

A to je ten večný život,

aby znali teba,

toho jediného pravého Boha,

a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.

(Ján 17:3)

Pred svojím zatknutím Pán Ježiš hovorí:

„Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna, aby aj tvoj Syn oslávil teba, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný život. A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. (J 17:1-3)

Chcem predložiť biblické dôkazy, že prvé miesto v uctievaní náleží Bohu Otcovi a ukázať, že Pán Ježiš v celom svojom vyučovaní systematicky a vytrvalo vyvyšoval a pripomínal Boha Otca. Učil, že:

„ …tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.” (Ján 3:16)

 

Boh Otec je ten jediný pravý Boh, ktorý poslal svojho milovaného Syna, aby zachránil svet. Ak niekto študuje celé Ježišove učenie, nemôže byť v pochybnosti, že Boh Otec bol a stále je skutočným Otcom a taktiež Bohom Pána Ježiša Krista. Všelikde sa však učí, že Najvyšší Boh dal sám seba, aby vykúpil svet. Touto zdanlivo nepatrnou nepresnosťou začína neprehľadný kolotoč zamieňania toho, čo pre ľudstvo skutočne urobil a robí Pán Ježiš Kristus a toho, čo skutočne urobil a robí sám Boh Otec. A nielen to! Je prekrúcaná bibliou oznámená pravda o identite Boha Otca a taktiež o identite Božieho Syna, Pána Ježiša Krista. Pán Ježiš upozornil na nutnosť ostávať v jeho učení, keď povedal:

“Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí. ” (Ján 8:31-32)

Slobodnými sa môžeme stať jedine vtedy, keď ostaneme v Ježišovom slove. Ostávať v učení Pána Ježiša Krista je robiť všetko, čo Ježiš vyučoval a veriť všetkému, čo Ježiš vyučoval. Nič k tomu nepridávať a nič neodoberať ani neignorovať.

O nutnosti ostávať v učení Kristovom písal tiež apoštol Ján vo svojom druhom liste:

„Každý, kto ide ďalej a nezostáva v učení Kristovom, nemá Boha. Kto zostáva v učení Kristovom, ten má Otca i Syna.“(2.Ján 1:9)

Ten, kto vyučuje, že Pán Ježiš je Najvyšší Boh,

neostáva v učení Kristovom! 

Pán Ježiš ani jeho apoštoli nikdy nevyučovali, že Pán Ježiš je Všemohúcim Bohom.

Ak sa ku Kristovmu učeniu, a k učeniu Biblie vôbec, niečo pridá alebo odobere ( hoci aj v dobrej viere), má to naozaj vážne následky. Taká viera už nie je pravdivá a teda nemá moc skutočne oslobodzovať. Ba čo viac, mätie a zavádza človeka do labyrintu poloprávd a lží, a tým ho ešte viac zotročuje. Pán Ježiš Kristus sľúbil tým, ktorí mu už uverili, že ak ostanú v jeho slove, poznajú pravdu a stanú sa, vďaka tomuto poznaniu, slobodnými. Podmienkou pre získanie skutočnej slobody je:

„Keď vy zostanete v mojom slove…“

A preto je pre každého z nás nutné presne vedieť,

čo Pán Ježiš skutočne vyučoval.

Je nevyhnutné vzať do ruky svoju vlastnú Bibliu a dôkladne a systematicky čítať celé Ježišove učenie.

Ani jeden z apoštolov a tých, ktorí napísali niektorú časť Nového zákona, nedával Boha Otca na rovnakú úroveň s Pánom Ježišom Kristom. Všetci ctili a oslavovali Pána Ježiša vždy s vedomím toho, že všetko pochádza v prvom rade od Boha Otca.

Vedeli tiež, že Všemohúceho Boha nikto nikdy nevidel a v súčasnom stave naozaj vidieť nemôže.

… ktoré ukáže vo vlastných časoch ten blahoslavený a jediný Mocnár, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich, ktorý má sám jediný nesmrteľnosť a býva v neprístupnom svetle, ktoré nevidel nikto z ľudí ani nemôže vidieť, ktorému česť a večná sila. Ameň.(1Tim 6:15-16)

 

Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil. (Ján 1:18)

 

Boha nikto nikdy nevidel; keď milujeme jeden druhého, Bôh zostáva v nás, a jeho láska je v nás dokonaná. (1Ján 4:12)

 

Nie že by niekto bol videl Otca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Otca. (Ján 6:46)

 

Boha Otca naozaj nikto z ľudí nevidel, ale Pána Ježiša Krista videli desaťtisícky ľudí. Je zasľúbené, že pri jeho druhom príchode, ho uvidí každé oko.

Hľa, prichádza s oblakmi, a uvidí ho každé oko, aj tí, ktorí ho prebodli, a nariekať budú nad ním všetky pokolenia zeme. Áno, ameň. (Zjavenie 1:7)

 

… ktorí aj povedali (anjeli): Galilejskí mužovia, čo tu stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, prijde tak, ako ste ho videli ísť do neba. (Skutky 1:11)

 

Písmo nás učí, že tým jediným Najvyšším Bohom je Boh Otec.

… ale my máme jedného Boha, Otca, z ktorého všetko, a my cieľom neho, a jeden Pán Ježiš Kristus, skrze ktorého všetko, aj my skrze neho. (1Kor 8:6)

 

„Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých…“ (Ján 10:29)

 

„….Otec je väčší ako ja. …“ (Ján 14:28b)

 

… jeden Bôh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými… (Efežanom 4:6)

Apoštoli vedeli a taktiež dôsledne vyučovali, že pre ľudstvo nie je žiadna iná cesta k Bohu Otcovi, a teda ani k životu, ako prijatie a plné rešpektovanie Pána Ježiša Krista ako Zachráncu, Vykupiteľa, Spasiteľa a taktiež Bohom ustanoveného Kráľa. Žiaden z nich však neveril, že Pán Ježiš je tým Všemohúcim Najvyšším Bohom – tak ako je to dnes vyučované v mnohých cirkvách.

Situácia je všelikde dokonca taká, že je výhradne vyvyšovaný a oslavovaný Pán Ježiš Kristus, a na Boha Otca sa sústavne zabúda.

Tým, že je Pánu Ježišovi nesprávne a nebiblicky pripisované postavenie Najvyššieho, Všemohúceho Boha, je zdeformovaná celá pravda o Bohu Otcovi a jeho jedinečnom a milovanom Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi a tiež o ich vzájomnej láske a dobrovoľnej spolupráci.

Zdraví ELIŠKA

Čítať ďalej

2.6 – Slovenské preklady

 

STRUČNÝ POPIS SLOVENSKÝCH PREKLADOV

 

V súčasnosti máme v slovenčine 7 živých – bežne používaných – prekladov Nového zákona a 4 preklady celej biblie. Okrem toho existuje asi 13 starších prekladov častí biblie a niekoľko kompletných starších prekladov NZ. Na taký malý národ, ako sme my, je to úctyhodná literárna klenotnica.

Kresťan by však mal vedieť i čosi o ich teologických hodnotách.

Roháčkov preklad

Je spomedzi súčasných prekladov najstarší. Vychádzal postupne, tak ako vznikal, od roku 1910. Kompletný NZ vyšiel v roku 1924 a kompletná biblia v roku 1936. Do roku 1989 vyšlo 11 vydaní v počte viac ako 200 000 výtlačkov.

Je to celoživotné dielo profesora Jozefa Roháčka. Jeho cieľom bolo dosiahnuť čo najvernejší preklad, takže sa snažil preložiť doslovne každé jednotlivé slovo. Preto sám prekladateľ uvádza, že „tam, kde bolo treba voliť medzi vernosťou prekladu a krásou reči, bola daná prednosť vernosti“. Vytýčený cieľ dosiahol, a tak v súčasnosti je tento preklad najpresnejší spomedzi všetkých slovenských prekladov. Napriek zastaralému pravopisu je dodnes hojne používaný vo všetkých evanjelických cirkvách.

Porúbčanov preklad

V roku 1968 vydal Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme preklad NZ od Štefana Porúbčana SJ. Tento preklad bol vzácny tým, že v dobe komunizmu pokryl nedostatok Písma svätého v RKC. V súčasnosti už nie je hromadne distribuovaný, hoci potrebné cirkevné schválenie má. Sú na to dva dôvody. Nebol preložený z latinčiny, ale z gréčtiny a nemá dodržané poradie jednotlivých kníh, ktoré je v RKC zaužívané.

Preklad RKC z Vulgaty

V rokoch 1952–1955 Biblická komisia Spolku svätého Vojtecha v Trnave pripravila vydanie Písma svätého. NZ vyšiel v roku 1952 a SZ vyšiel samostatne v roku 1955. V rokoch 1968–1970 v Spolku svätého Vojtecha vyšlo celé Sväté písmo v štyroch zväzkoch – bola to reedícia predchádzajúceho vydania. V roku 1995 vydal Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme celé Sväté písmo v reprezentačnej jednozväzkovej úprave s úvodnými poznámkami ku každej knihe, ktoré vypracoval profesor biblických vied Dr. Heriban. Toto je v súčasnosti najrozšírenejší katolícky preklad.

Žiaľ – tento preklad nepredstavuje organický celok, pretože NZ je už opravený podľa Neovulgaty, kdežto Starý zákon je preklad z roku 1955 z latinskej verzie Klementínskej Vulgaty.

Preklad RKC z Jeruzalemskej Biblie

Preklad urobil Anton Botek počas emigrácie v Ríme, ale vydaný bol postupne až v rokoch 2004 – 2006  zásluhou Jána Ďuricu. Je to „preklad z prekladu“ – z francúzštiny do slovenčiny. Je vydaný v piatich zväzkoch a má dve charakteristické črty. Je v ňom kompletný poznámkový aparát z Jeruzalemskej Biblie a v starozákonnej časti je Božie meno v tvare Jahve na všetkých miestach kde sa nachádza v hebrejskej predlohe.

Preklad ECAV

V roku 1978 dokončila komisia Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. (ECAV) preklad celej biblie. Preklad vyšiel v roku 1978 a v roku 1984 vo vydavateľstve Tranoscius a v roku 1991 ho vydala Slovenská biblická spoločnosť v Banskej Bystrici. Ide o jednozväzkovú knižnú úpravu, a jeho nesporná prednosť je malý rozmer knihy pri zachovaní dostatočne veľkého kontrastného písma. Preklad vyniká výbornou slovenčinou.

Preklad NZ od Bohuslava Košu

Tento preklad NZ vyšiel v Anglicku v roku 1983 a je veľmi málo známy, pretože nikdy nebol v predaji v obchodnej sieti. Je to na škodu, pretože sa jedná o pozoruhodný typ prekladu, obohateného v poznámkach synonymami a verziami gréckej pôvodiny. Súčasťou prekladu je príloha, obsahujúca dosť rozsiahly grécko-slovenský slovník. Druhé vydanie tohto prekladu bolo už bez uvedenej prílohy. Kniha bola distribuovaná zdarma ako misijný materiál. Vyšla len v malom náklade.

Preklad NZ z Neovulgaty

V roku 1986 bol vydaný samostatne NZ, upravený Slovenskou liturgickou komisiou podľa opravenej verzie Vulgaty. Opravená verzia má názov Neovulgata. Táto verzia NZ je v súčasnosti pre RKC záväzná. Preklad vyšiel do roku 1995 v piatich vydaniach.

Slovenský ekumenický preklad NZ

Bol vydaný Slovenskou biblickou spoločnosťou v roku 1995. Na jeho vzniku sa podieľali zástupcovia nasledovných 11 cirkví, ktoré sú združené v Slovenskej biblickej spoločnosti:

Apoštolská cirkev na Slovensku, Bratská jednota baptistov na Slovensku, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkev bratská, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, Evanjelická cirkev metodistická, Gréckokatolícka cirkev, Kresťanské zbory na Slovensku, Pravoslávna cirkev, Reformovaná cirkev na Slovensku, Rímskokatolícka cirkev.

Prínosom tohoto prekladu je jeho schválenie a doporučenie všetkými horeuvedenými cirkvami.

Voľný preklad – Nádej pre každého

Typ tohto prekladu sa nazýva bežne Living Bible – Živá biblia. Zakladateľ tohto typu prekladu je K. N. Taylor. Slovenský preklad NZ vyšiel vo vydavateľstve Creativpress v roku 1993 a má názov Nádej pre každého. Je pozoruhodný tým, že nie je doslovným prekladom anglického vydania Living New Testament, ale je výsledkom tvorivej práce prekladateľského kolektívu. Slovenský národ v tomto jedinečnom diele dostal vzácny literárny klenot. Preklad je určený k prvému zoznámeniu sa s Božím slovom, na bežné čítanie a bežné používanie. Napriek tomu, že nie je určený pre teologické rozbory, môže napomôcť aj kazateľom a farárom. Jeho vysoká literárna i teologická hodnota spočíva v správne priradenom vzťahu moderného slovenského jazyka a nemenného Božieho slova.

Preklad nového sveta Svätých písiem

Vyšiel v roku 1991. Je to preklad z anglického prekladu, vydaného v roku 1984. Obsahuje 66 kníh biblie. Je tendenčne upravený pre vierouku Svedkov Jehovových, a z toho dôvodu nie je vhodný pre kresťanov! Uvádzame ho len z dôvodu jeho literárnej existencie.

 

 

 

 


 [i] Sväté písmo starého i nového zákona, Rím 1995, str. 837, 863

 [ii] Sväté písmo starého i nového zákona, Rím 1995, str. 864

 [iii] Sväté písmo starého i nového zákona, Rím 1995, str. 18

Čítať ďalej

2.5 – Ľudské zásahy

SÚ V PREKLADOCH BIBLIE ĽUDSKÉ ZÁSAHY ?

 

Áno, vo všetkých prekladoch biblie sú ľudské zásahy. Jedná sa v podstate o dva druhy zásahov.

 

¨  úpravy – redakčné, tendenčné

¨  chyby – neúmyselné a úmyselné

 

Treba vedieť, že každý preklad je súčasne výkladom, lebo prekladateľ má možnosť ovplyvniť myslenie čitateľa voľbou a úpravou výrazov. Niekedy je toto ovplyvnenie úmyselné, niekedy vyplýva z možností jazyka, do ktorého sa prekladá. Ako príklad uvádzam slovo „služobník“ a jeho odvodeniny. NZ obsahuje v gréčtine minimálne 6 výrazov, ktoré v slovenčine znejú jednotne „služobník“ len preto, lebo zásoba slovenských slov neumožňuje spomenuté výrazy rozlíšiť.

 

Úpravy redakčné

Ako redakčné úpravy treba spomenúť rozdelenie kníh biblie na kapitoly a verše, a tiež rozdelenie kapitôl na ucelené časti. Pokusov o členenie jednotlivých kníh biblie bolo niekoľko. Už v starozákonnej dobe používali Židia členenie Mojžišových kníh na odseky, ale toto členenie bolo v rôznych oblastiach rôzne, a jednota sa nedala dosiahnuť, pretože šlo len o akýsi dohovor, ktorý nesmel byť do textu písma graficky zaznačený.

 

Súčasné delenie Biblie vznikalo v troch etapách.

1.  Koncom dvanásteho storočia zaviedol Štefan Langton z Cantenbury členenie Biblie na kapitoly.

2.  Toto členenie vzápätí upravil v Paríži Hugo Caro tak, že každú kapitolu rozdelil na sedem častí, ktoré boli na začiatku označované malými písmenami abecedy.

3.  Dnešné členenie kapitol na verše zaviedol Róbert Štefánus v roku 1551. Toto členenie môžeme považovať za definitívne, pretože bolo prijaté všetkými komunitami, ktoré používajú Bibliu.

Okrem delenia kníh na kapitoly a verše, je zaužívané ešte delenie kapitol na ucelené časti. Nazývame ich perikopy. Zatiaľ čo súčasné delenie na kapitoly a verše je prijaté v celosvetovom meradle ako jednotne platné, delenie na perikopy nebolo nikdy jednotné. K zjednoteniu nemohlo dôjsť z toho dôvodu, že perikopy sú označované nadpismi a tie nemajú v žiadnom vydaní objektívny charakter. Preto nadpisy perikop treba brať ako účinnú pomôcku pri vyhľadávaní jednotlivých častí textu, ale vždy treba mať na zreteli, že je to úprava vydavateľa, konfesijne ovplyvnená, a preto pre čitateľa nezáväzná.

 

Úpravy tendenčné

Toto je veľmi krehká oblasť, pretože sa dotýka všetkých kresťanských cirkví, spoločenstiev, denominácií, a rovnako i nekresťanských komunít. Pravdivé a úplné zodpovedanie tejto otázky vyvoláva vždy reťazový protest všetkých ľudí, používajúcich bibliu, pretože všetci sú aspoň jedným typom chyby dotknutí. Vyzerá to ako začarovaný kruh.

V biblii sú totiž úpravy, ktoré do nej vložili ľudia vedome. Tí, čo prišli potom po nich, tieto úpravy nevedomky prijali ako pravdu – v úprimnej viere, že to naozaj tak je. A keď sa potom stretnú s pravdou, nie sú schopní ju prijať – naopak, začnú budovať teologické doktríny, ktorými obhajujú „pravdu svojich otcov“, ktorá bola v skutočnosti podvrhom.

 

Podľa typu môžeme tieto tendenčné úpravy rozdeliť na:

¨  slovné biblické bacily

¨  vieroučné zásahy

 

Biblický bacil

Je to nežiadúci slovný výraz – obyčajne skomolenina – ktorý sa dostal do jazyka nevedno presne ako a kedy. Vírusovým systémom ho ľudia bleskovo rozmnožili. Jeho vlastnosťou je, že tam, kde sa trvalo používal, jazyk stratil svoju obrannú schopnosť vypudiť ho. Používanie slovného bacila zastiera skutočný význam pomenovania a neumožňuje ani žiadne pomocné synonymné objasnenie.

Typickými príkladmi takýchto bacilov sú slová „peklo“, „biskup“ a „krst“. Najčastejšími pôvodcami takýchto bacilov bývajú horliví, ale neodborní prekladatelia.

Mechanizmus vzniku slovného bacila si ukážeme na príklade slova biskup, v gréčtine „episkopos“. Grécke slovo „episkopein“ má svoj presný slovenský ekvivalent v slovách dozerať, dohliadať. Teda „episkopos“ je dozorca. V NZ je veľmi veľa miest, kde je použitý výraz „episkopein“ v rozmanitom tvarosloví. Ale my o tom nevieme, pretože je to do slovenčiny preložené správne – ekvivalentnými slovenskými výrazmi. Ale zrazu prekladateľ na niekoľkých miestach toto slovo nepreloží, a nechá ho odznieť v pôvodnej forme. Tak vzniká bacil, lebo my vnímame toto nepreložené slovo v inom význame, ako ho predkladá originál. A takýmto spôsobom – na podnet prekladateľa – začíname sami vytvárať „funkciu“ episkopa-biskupa, ktorú originál nepozná.

Vieroučné zásahy

Vždy, keď sa Božie príkazy zanedbávali alebo svojvoľne menili, bolo ich treba postupom času zjemňovať a prispôsobovať vierovyznaniu. Tak vznikali preklady s novými ustálenými pomenovaniami, ktoré síce zachovali princíp príkazu, ale skutočný význam tohto príkazu či javu zavrhli.

Príkladom takéhoto trendu je zmena výrazu „sobota“ za „deň sviatočný“, a zámena Božieho mena „JHVH“ za „Hospodin“, respektíve „Pán“. To následne vyvolalo potrebu zmeny celkového znenia desatora Božích prikázaní.

 

Toto je len veľmi stručná ukážka tendenčných chýb. Každá cirkev, denominácia či spoločenstvo má vo svojej vierouke takéto chyby. Našťastie žiadna nemá všetky – každá má len niektoré. A preto je dobre, že máme toľko rôznych cirkví a denominácií, lebo každá cirkev vidí predovšetkým chyby tých druhých. Nuž a práve tomu vďačíme, že sú nám tie chyby známe. Inými slovami – jedni druhých strážime. A to je dobre.

 

Chyby neúmyselné

Charakter neúmyselných chýb je rozmanitý a rôznorodý. Nedá sa vôbec stručným spôsobom všetky tieto typy chýb vymenovať. Skôr však treba upozorniť na dôsledky týchto chýb. Platí tu nepriama úmernosť – čím je chyba väčšia, tým sú dôsledky menšie. To platí i opačne – čím je chyba menšia, tým nebezpečnejšie pôsobí. Lebo veľká chyba býva zjavná, a kresťania si ju nielen uvedomujú, ale sa aj na ňu vzájomne upozorňujú. Ale malé chybičky sa často tolerantne prehliadnu a dosah zbadáme, až keď je zjavne zhubný.

Pre praktickú ilustráciu ukážem jednu „maličkú“ chybičku prekladateľov a jej dosah. Je to známy príkaz Pána Ježiša, uvedený v závere Matúšovho evanjelia.

Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. {Mt 28:19–20}

Pán Ježiš to však takto neprikázal. Jeho príkaz znie:

Choďte teda, [čiňte učeníkmi] všetky národy, [krstiac] ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a [učiac] ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. {Mt 28:19–20}

Chybný preklad vznikol nasledovne. Na mieste, kde sa nachádza slovenské slovo učte, v gréčtine je výraz „mathéteusate“, ktoré sa dá len obtiažne preložiť. Je to sloveso od slova učeník v príkazovom tvare. Otrocky presný preklad by teda znel „učeníkujte“, čo je nezmysel, lebo také slovo slovenčina nepozná. Preto sa dá výraz „mathéteusate“ preložiť presne len v spojení s pomocným slovesom. Význam tohto slova vieme podať len opisne.

Každý dobre chápe, čo je to učiť. Podľa tohto chybného prekladu učiteľ, ktorý odprednáša látku, vyskúša žiaka a nechá ho so štvorkou prejsť do ďalšieho ročníka, splnil Ježišov príkaz. – Lebo učil… A žiak možno bude príkazy zachovávať. Ale sám nikdy nebude schopný učiť! Lebo látku zvládol len tak-tak, aby „prešiel“. Skutočný Ježišov príkaz však dáva učiteľovi povinnosť viesť žiakov tak, aby sami začali učiť látku, ktorú im svojím praktickým príkladom a teoretickým výkladom umožnil dokonale zvládnuť. To je význam výrazu čiňte učeníkmi. Pritom učiteľ má povinnosť ostať ochotným učiteľom aj voči svojim „už učiacim“ žiakom a viesť ich naďalej tak, aby aj sami zachovávali to, čo učia! Predstavuje to dlhodobú trpezlivú starostlivosť o zverených žiakov. A to je význam priebehového tvaru učiac ich zachovávať.

Vidíme tu prakticky, že skutočné naplnenie Ježišovho príkazu predstavuje lavínovité šírenie evanjelia a dlhodobú starostlivosť učiteľov o svojich žiakov. A ani jedno, ani druhé sa u nás nedeje. Lebo v zmysle chybného prekladu učiteľovi postačuje učiť…

 

Chyby úmyselné

Tieto chyby sa vzťahujú hlavne na dobu pred objavením kníhtlače. Neboli spôsobené zlým zámerom vydavateľa, ale prehnanou iniciatívou pisára, ktorý sa snažil opraviť text, ak sa mu zdal chybný. Vďaka tomu, že sa zachovalo veľké množstvo rukopisov z rôznych krajín a rôznych období, všetky takéto chyby sú evidované. Nepôsobia zhubne, ale naopak – majú vysokopozitívny charakter, lebo umožňujú súčasným biblickým bádateľom zatrieďovať staré rukopisy podľa typov chýb.

Čítať ďalej

2.4 – Vysvetlivky

VYSVETLIVKY

Aké vysvetlivky má obsahovať katolícka biblia?

RKC je v tomto veľmi prísna, lebo biblia bez vysvetliviek nemôže byť schválená. Ale súčasne predpis o vysvetlivkách poskytuje úsmevne širokú voľnosť. Totiž podľa Kódexu kanonického práva, (Kánon 825), má biblia obsahovať tri typy vysvetliviek: potrebné, dostačujúce a vhodné. Z toho by sme však neboli múdri, preto si vysvetlivky ukážeme v inom svetle.

V podstate sú len dva typy vysvetliviek: dobré a zlé.

Dobré vysvetlivky

sú tie, ktoré objasňujú súvisiace okolnosti – napríklad zemepisné, dejepisné a národopisné údaje, tiež váhové, mierkové a kalendárne vysvetlenia. Tento typ vysvetliviek je žiadúcou pomôckou, pretože uplynulé tisícročia priniesli toľko zmien, že niektoré časti biblie sú nám značne vzdialené. Funkcia takýchto vysvetliviek je podobná ako funkcia automapy na palubnej doske auta. Katolícke vydania biblie majú tento typ vysvetliviek spracovaný obzvlášť starostlivo, odborne a s vynikajúcou zrozumiteľnosťou. Obyčajne ide o prevzaté vysvetlivky z prekladu nazývaného Jeruzalemská biblia.

Takýto typ vysvetliviek používajú samozrejme aj všetky evanjelické cirkvi, len na rozdiel od RKC nie sú všetky umiestnené priamo v Biblii. Niektoré – napríklad mapy – sú umiestnené na konci Biblie, za vlastným textom Božieho slova. Iné sú vydávané ako samostatné príručky k čítaniu Biblie s rôznym rozsahom a stupňom odbornosti, aby všetky kategórie čitateľov mohli byť uspokojené na svojej úrovni a podľa rozsahu vedomostí. Vysvetlivky s vysokým stupňom teologickej odbornosti vychádzajú samostatne a nazývajú sa exegéza.

Zlé vysvetlivky

sú tie, ktoré objasňujú také časti, ktoré by boli každému jasné aj bez vysvetlenia. Temer vždy ide o vieroučné vysvetlenia. Tento typ vysvetliviek chápeme ako konfesijné úpravy myslenia čitateľa. A  o tých sa chcem zmieniť.

Je potrebné uvedomiť si, že bibliu dal Boh napísať pre ľudí. Nuž či nie je naivné predpokladať, že by tento vševedúci Boh nevedel zostaviť zrozumiteľný list človeku, ktorého stvoril a ktorého tak dobre pozná? Boh predsa nedal napísať rébus, aby ľudia nemohli porozumieť. Dal napísať zrozumiteľné slovo. Svoje Slovo!

Ak ľudia biblii nerozumejú,

nejde o nezrozumiteľnosť Písma,

ani o nedostatok rozumu,

ale ide o nedostatok Ducha!

Skúste si predstaviť, že otec píše svojmu dospelému synovi list. Povedzme z Košíc do Žiliny. A v Žiline poštár list otvorí, doplní ho svojimi poznámkami, a potom doručí adresátovi so slovami: „Dal som tam moje vysvetlivky, aby ste porozumel, čo vám tatuško píšu…“ – Nie je to absurdné? Či naozaj otec tak málo pozná svojho syna, že nevie, ako mu napísať, aby to syn chápal? Či naozaj je ten syn taký hlúpy, že by neporozumel listu od svojho otca bez zásahu cudzieho poštára? A pokiaľ ide o poštára – skúste ho sami zodpovedne zaradiť: ide o talent, naivitu, či provokáciu, že chce vytvárať svojimi vysvetlivkami spojivo medzi otcom a synom? A – poveril otec poštára touto prácou? Lebo ak nie, ak to urobil svojvoľne, musí počítať s hnevom a trestom, až sa raz otec v Žiline objaví…

Už chápeme tento typ vysvetliviek? Takých poštárikov máme viac, ako treba. Písmo sväté však hovorí:

Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. {Jn 16:13} Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. {Jn 14:26}

Kto verí tomuto slovu skutočne, ten sa spoľahne, že mu Svätý Duch vysvetlí všetko, čo On uzná za dobré vysvetliť. Veď kto by mohol bibliu vysvetliť lepšie než ten, kto ju diktoval.

Ale príbeh etiópskeho eunucha ukazuje, že biblii sa nedá bez vysvetliviek rozumieť

Ak by sme si prečítali len nasledujúce dva verše, naozaj to vyzerá, že človek pri čítaní biblie bez vysvetliviek bezmocne nič nechápe: Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „A aj rozumieš, čo čítaš?“ On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ {Sk 8:30–31}

Ak si ale prečítame celú stať, vidíme, že ten prípad nám hovorí pravý opak. Tento príbeh je dôkazom, že Boh vie o každom z nás. Ak niekto potrebuje vysvetliť slovo Božie, sám Duch Svätý má nekonečné množstvo možností, ako podať vysvetlenie v pravú chvíľu. V tomto prípade Duch Svätý poslal apoštola Filipa. A Filip eunuchovi poslúžil nielen zvesťou o Ježišovi, ale ho hneď aj pokrstil.

Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá.“ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“ Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „A aj rozumieš, čo čítaš?“ On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa. Pre jeho pokoru bol súd nad ním zrušený. A kto bude rozprávať o jeho rode? Lebo jeho život sa berie zo zeme.“ Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“ Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ Filip mu povedal: „Ak veríš z celého srdca, slobodno.“ A on odpovedal: „Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.“ Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti. {Sk 8:26–39}

A tak práve uvedený príbeh je pre nás náznakom záruky, že Boh sa postará o každého, kto ho úprimne hľadá:

A Ježiš im zasa povedal:

„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje,

nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“

{Jn 8:12}

Čítať ďalej