PREPIS A VÝSLOVNOSŤ BOŽIEHO MENA

 

Motto:
 Našou úlohou nie je bŕlať sa v tom, čo kedysi bolo kdesi
 

Našou úlohou  je ZODPOVEDNE VYBRAŤ to,

čo má byť ODO DNEŠKA – TU – U NÁS !

 

 

PREPIS A VÝSLOVNOSŤ

BOŽIEHO MENA

 

 Pred úvodom

 

Stav vo svete

V USA sú desiatky asociácií, ktoré združujú stovky cirkví, zborov a kongregácií, používajúcich Božie meno. Tieto spoločenstvá sú príkladne jednotné v postoji k Božiemu menu – ctia si ho a používajú ho. Je to však jednota vonkajšia.

Tieto spoločenstvá sú vo vnútri rozdelené nezmyselným, necitlivým a jalovým bojom o pravosť prepisu Božieho mena.

Práve americká náboženská scéna (poznamenaná slobodou – a nejdnotnosťou, ktorú tá sloboda nielen umožňuje, ale aj toleruje), je živnou pôdou pre vznik mnohých variant Božieho mena v anglickom prepise. Je to zapríčinené tým, že túto prácu robia väčšinou teológovia, ktorých vedomosti o východzom stave majú často len wikipedálny charakter. Je to nezmyselný boj fanatických polovzdelancov, ktorí stoja slepo len na jednej nohe – buď na nohe teologickej, alebo na nohe lingvistickej.

Dôsledkom je nasledovná paleta modifikácií anglických prepisov Božieho mena, pričom každá z nich je podopretá mnohými doktorandskými prácami a širokou členskou základňou denominácie, ktorá daný tvar používa.

Jehovah, Jehova, Jehowah, Jehowa, Jahveh, Jahve, Jahweh, Jahwe, Jahú, Yehovah, Yehova, Yehowah, Yehowa, Yahveh, Yahvah, Yahve, Yahweh, Yah-weh, Iehova, Iaove, IEHOVA, IAHVAH, IABÉ, JEHOVAH, JEHOVA, JAHVE, JHVH, JHWH, JAHweh, YAHVEH, YAHWEH, YAHVAH, YHVH, YHWH, Y-H-W-H, YAHU, YAHweh.

 

ÚVOD

 

Božie meno v hebrejských textoch je zapísané
štyrmi spoluhláskami – JHVH.

 Hebrejsky písané texty nemajú samohlásky, preto ako pomôcka pre neskoršie generácie bola vynájdená a použitá sústava bodiek a čiaročiek, ktorými bol označený hebrejský spoluhláskový text. Tento systém sa nazýva vokalizácia punktáciou. Tiež sa jej hovorí tiberiadská vokalizácia. Židia tento systém značiek nazývajú nekudót. Vďaka tomuto systému sa zachovala výslovnosť všetkých hebrejských slov v SZ. Vďaka tomuto systému vie každý študent hebrejčiny po pár dňoch učenia prečítať ktorékoľvek slovo v SZ.

Najčastejšie vlastné meno v SZ je Božie meno JHVH. Nachádza sa tam vyše 6800 ráz.

V súčasnosti sa ako „textus receptus“ pre SZ používa redakčná úprava starozákonného hebrejského textu, nazývaná BIBLIA HEBRAICA STUTTGARTENSIA. V nej sú VŠETKY slová opatrené uvedeným systémom punktačnej vokalizácie. Vďaka tomuto systému vie každý hebrejčinár prečítať VŠETKY slová SZ.

Biblia Hebraica Stuttgartensia (ďalej len BHS) uvádza Božie meno – tetragramaton JHVH – v troch základných vokalizačných modifikáciách – JeHoVaH, JeHoViHJaH.

 

PREPIS DO SLOVENČINY

 

Vzhľadom na to, že Božie meno bolo doteraz v prepisoch do slovenčiny používané len sporadicky, a to väčščinou pri prekladoch z iných jazykov, nie je zaužívaný jeho prirodzený prepis.

Pre používanie Božieho mena v slovenčine je potrebné urobiť rozbor, ktorý ozrejmí teologickú stránku veci a položí základ z gramatickej stránky. Pritom musí byť teologická a gramatická stránka vo vzájomnom súlade. Vzhľadom na to, že gramatická otázka bola doteraz zatláčaná do pozadia nezmyselným a neodborným teologickým sporom, je potrebné NAJPRV prejsť gramatické podklady a potom ich konfrontovať s teológiou.

  Základný princíp prevzatia Božieho mena do slovenčiny je ten

že

Božie meno sa preberá

do slovenčiny !

Základné pravidlo prevzatia Božieho mena do slovenčiny je to

že

Božie meno sa preberá

z hebrejčiny !

  Keďže toto meno bude používané v slovenčine, jeho základný tvar aj jeho morfologické jedince musia vyhovovať zásadám a pravidlám slovenského pravopisu!

Tu treba vziať do úvahy dva faktory.

1/  Morfológia hebrejčiny je diametrálne odlišná od morfológie slovenskej,  teda treba citlivo hľadať slovenský tvar tak, aby obstál po stránke fonetickej a pritom aby sa prirodzene a jednoznačne mohol  uplatňovať v texte.

2/ Transliterácia z hebrejčiny do slovenčiny dodnes nie je kodifikovaná, takže vybrané tvary budú v súčasnosti rovnako spisovné ako nespisovné.

Vzhľadom na to, že existuje logický predpoklad, ale aj požiadavka zdomácnenia Božieho mena – na základe predpokladu veľmi častého používania – je nanajvýš dôležité podať včas jeho správnu formu.

Pri posudzovaní tvarov Božieho mena, ktoré sa v súčasnosti v slovenčine vyskytujú, je potrebné ich posudzovať stále a súčasne z oboch bázických aspektov – teologického a gramatického !

 

VŠEOBECNÝ POPIS BOŽIEHO MENA

 

Teologické aspekty:  

Večný Boh – večné meno

Jedinečnosť mena – JHVH je len jeden

Písanie – v Biblii, náboženskej literatúre a všeobecná lexikálna štandardizácia

Oslavované meno – vzdávať chválu, vyvyšovať, velebiť všetkými spôsobmi

Sväté –oddelené- meno vyžaduje úctu pri písaní a vyslovovaní

Pietne meno – nebrať to meno nadarmo

Gramatické aspekty:

 Vlastné meno

Len singulár

Mužský rod

Skloňovanie vo všetkých pádoch

Tvary privlastňovacieho prídavného mena vo všetkých troch gramatických vlastnostiach (rod, číslo, pád).  

 

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY PREPISU

 

Vo svete sú vo vzťahu k Božiemu menu zaužívané formy, prevzaté väčšinou z angličtiny, alebo nemčiny. Angličtina síce má jasne kodifikované transliteračné zásady prepisu z hebrejčiny, ale nemá ujasnený východiskový tvar, z ktorého sa má prepis robiť.

Je to preto, lebo si neuvedomujú dva základné fakty pre prepis.

a/ Vokalizácia punktáciou nie je text! Textom sú grafémy a tie sú základom pre prepis.

b/ Prepis sa má robiť z originálu – hebrejčiny – a nie z gréckych mutácií!

 

Z toho vyplývajú


VŠEOBECNÉ ZÁSADY PRE PREPIS

 

1/ Prepis z originálu

2/ Prepis z grafém 

3/ Vokalizácia je len vodítkom, ale nie predpisom pre inú grafickú sústavu.

4/ Každý jazyk používa svoje možnosti transliteračné, vokalizačné a gramatické – a to so zreteľom na vlastnosti svojej grafickej sústavy.

 

PREDLOŽENIE ZAUŽÍVANÝCH TVAROV

 

Pre prepis Božieho mena do slovenčiny prichádzajú do úvahy dve skupiny používateľov, prinášajúcich dva tvary :

Jehova             denominácia SJ

Jahve               RKC a odborná teologická literatúra

Tvary Jehova a Jahve sú už na Slovensku používané niekoľko desaťročí.

Úlohou je posúdiť oba tvary v pravopisnom a teologickom stvárnení. 

 

 

Exkurz - skloňovanie

Obsah tohto exkurzu bude vložený v najbližších dňoch
 

 

POSÚDENIE TVAROV Jahve a Jehova

 

Pri posudzovaní vychádzame z nasledovných faktov.

1/ Základný hebrejský tvar Božieho mena sú štyri grafémy – JHVH – jod, he, vav, he (ďalej len tetragramaton).

2/ Skrátený hebrejský tvar Božieho mena je JH – jod, he. 

3/ Punktačný systém vokalizácie nie je text! Je to len pomôcka.

4/ Slovenský grafický systém vlastní všetky grafémy tetragramatonu.

 

 Vychádzajúc z uvedených danností,

oba predložené tvary – Jehova a Jahve

obsahujú len časť tetragramatonu – JHV.

Tvar JHV v hebrejčine nie je Božie meno !

Z tohto pohľadu sú oba posudzované tvary nevhodné !

Nereprezentujú prepis Božieho mena, lebo sa v nich stráca koncové „H“

a vzniká akési trojštvrtinové torzo. 

PREDLOŽENIE NÁVRHU 

 

Plnohodnotná verzia uvedených tvarov Jehova a Jahve je teda Jehovah a Jahveh.  

1/  Jahveh

 

Znovu treba zdôrazniť, že v hebrejčine sú textom grafémy. 
U Božieho mena je to  JHVH.
Keďže tvar JaHVeH tieto grafémy má,
treba ho považovať za vyhovujúci.

 

Dôležitým sprievodným faktom pre prijatie tohto tvaru je skutočnosť, že v Tanachu (hebrejsky písaný SZ) sa Božie meno v tejto forme nenachádza! 

Kto teda chce tento tvar používať, mal by mať na zreteli, že to nie je dedičstvo po tých, ktorí zabezpečili fonetiku všetkých slov v celom Tanachu. Lebo tento tvar tam nie je.

Teda tvar Jahveh je mutácia, pretláčaná spektrom akademických osobností a predstavuje legalizovateľnú recesiu.

Z gramatického hľadiska je tvar Jahveh pre slovenčinu cudzie vlastné meno, ktoré nemá predpoklady zdomácnenia, nakoľko ho vytláča do úzadia nesprávny, ale rozšírený tvar Jahve. Nesprávny tvar Jahve má v slovenčine možnosť skloňovania podľa vzoru kuli – čo ovšem v každej dobe naznačuje, že ide o cudzie slovo, ktoré pri tomto skloňovaní ostáva trvale cudzím slovom. Je však pre slovenčinu omnoho bližše ako správny tvar Jahveh.

Tak ako vo väčšine jazykov, koncové znelé „h“ sa v nominatíve nevyslovuje. Dokážeme ho naznačiť slabým prídychom, alebo vytlačením na neznelú spoluhlásku „ch“. Avšak písať ho musíme a práve v skloňovaní vidíme jeho opodstatnenie – pred samohláskou vyznieva v plnosti znelej spoluhlásky .

(Porovnaj príklady slovenských výrazov sneh, prah, lúh, sloh. Sú to typicky slovenské výrazy, ale ak by sme v nich nepísali koncové „h“ , pri skloňovaní by sa stávali cudzími slovami: lú ?? lú-a ?? a ich skloňovanie by bolo poznamenané faktorom vynúteného skloňovania.)

 

2/   Jehovah

 

Tvar Jehovah obsahuje všetky štyri grafémy JHVH,
teda podobne ako tvar Jahveh
je pre slovenčinu vyhovujúci.
 

Ako však bolo uvedené, tvar Jahveh sa v hebrejsky písanom SZ v tejto vokalizovanej verzii nenachádza.

Z tohto dôvodu pri porovnaní tvarov Jehovah a Jahveh je evidentne správnym tvarom Jehovah! Je pritom nanajvýš žiadúce, aby nesprávny prepis Jehova bol v plnej miere nahrádzaný správnym prepisom Jehovah.

   

Pre protežovanie tohto tvaru svedčia nasledovné fakty:

1) Teologické hľadisko.

V hebrejsky písanom SZ sa nachádzajú tri základné formy vokalizovaného zápisu Božieho mena

- Jehovah asi 6521 krát

- Jehovih asi 302 krát

- Jah asi 49 krát  

(Tieto čísla sú len orientačné, lebo rôzne systémy počítania prinášajú rôzne výsledky; ale tvar Jehovah sa nachádza evidentne vyše 6000 krát.)

 2) Historické hľadisko

a/ Európske preklady SZ od 16. storočia použili väčšinou tento tvar:

http://www.dobreslovo.sk/data/2011/jhvh/bozie-meno-v-prekladoch-biblie/ 

b/ Nápisy v chrámoch a na monumentoch prinášajú v latinke väčšinou tento tvar.

http://www.dobreslovo.sk/data/2011/jhvh/bozie-meno-v-architekture/

c/ Mince – prinášajú buď tetragramaton, alebo pri fonetickej verzii väčšinou tento tvar.

http://www.dobreslovo.sk/data/2011/jhvh/bozie-meno-na-minciach/

d/ Literatúra – (Krasko:Jehovah)

e/ Hudba – množstvo skladieb a nespočetné množstvo piesní.

Guide Me, O Thou Great Jehovah:

http://www.youtube.com/watch?v=zBaKdMAoFkE

http://www.youtube.com/watch?v=Q_jyqt_QV0w&feature=related

He is Jehovah:

http://www.youtube.com/watch?v=_WKTSws1zRE

http://www.youtube.com/watch?v=RpCnaOuug-k

 Song of Praise to Jehovah:

http://www.youtube.com/watch?v=PJcwpepq2bw

 Hallelujah Praise Jehovah:

http://www.youtube.com/watch?v=g4_i-6QPjZ0

Záver opery Nabucco:

http://www.youtube.com/watch?v=vJqg7d4F-kE

Die Allmacht by Franz Schubert:

http://www.youtube.com/watch?v=aj2-nBVm3x4&feature=related

Všetko toto je mladšieho dáta – počnúc reformáciou. Dôvod je ten, že stredoveká cirkev potláčala možnosť prekladov do národných jazykov a latinčina pre to nedávala priestor.

Akonáhle prišla reformácia, prišla aj vlna renesancie Božieho mena a výsledkom je rádove prevládajúci tvar Jehovah.

Ak sa zvýrazňujú medzi teológmi iné tvary, zachované v gréckych manuskriptoch, treba dôrazne upozorniť, že ide o pomýlený postoj! Gréčtina je iná grafická sústava a hebrejské tvary, prevedené do gréčtiny nemožno brať ako príklad pre grafickú sústavu latinky. Pre nás sú smerodatné tvary prevedené z hebrejčiny do latinky!

 

 

VÝSLEDOK

 

Keďže sa dá predpokladať, že kresťanská akademická zložka a taktiež sekulárna zložka sa tvaru Jahve nevzdá, treba počítať s tým, že budú rezonovať v používaní dva základné tvary – Jahveh a Jehovah a k  tomu samozrejme treba počítať aj existujúce tvary Jahve a Jehova.

Teda v najbližšom období treba počítať v slovenčine

so štyrmi podobami Božieho mena: 

Jahve, Jehova, Jahveh, Jehovah.

 

Z týchto štyroch Jahve a Jehova sú nesprávne tvary pre strácanie koncového H.

Vzhľadom na to, že na slovenskej kresťanskej scéne existujú tri základné kresťanské prúdy, ktoré si ponechávajú tvary vlastných mien podľa toho prekladu, ktorý používajú, analogicky treba tolerovať aj pri používaní Božieho mena všetky štyri výsledné tvary, pre ktoré tu bol urobený rozbor.

Treba však vedieť, ktorý tvar je správny a ktorý nie!

 

 

Čítať ďalej